Zdieľať na Google+

 
Udalosti pre deň 22. 6.
Na Slovensku má meniny Paulína
V Česku má meniny Pavla, Jozue, Rozvita, Zaira
Cirkevný sviatok má sv. Ján Fischer a Tomáš More

21. 6.<<-  Udalosti pre deň 22. 6. ->>23. 6.



Adams, Douglas Noel
Adams, Douglas Noël

Anglicko
* 11. 3. 1952 (Cambridge)
† 11. 5. 2001 (Barbara, USA)
spisovateľ, dramatik a hudobník.
Manželka Jane Belson (sobáš 25. 11. 1991).
Dcéra Polly Jane Rocket Adams (* 22. 6. 1994)

Dielo:
Stopárov sprievodca po galaxii (The Hitchhiker's Guide to the Galaxy, 1979)
Reštaurant na konci vesmíru (The Restaurant at the End of Universe, 1980)
Život, vesmír a vôbec (The Life, the Universe and Everything, 1982)
Zbohom, a vďaka za ryby (So Long, And Thanks for All the Fish, 1984)
Prevážne neškodná (Mostly Harmless, 1992)
Mladý Zafod hraje na istotu (Young Zaphod Plays It Safe, 1997, poviedka).

Adamsons, Eriks

Lotyšsko
* 22. 6. 19907
† 28. 2. 1946
básnik, prozaik, prekladateľ.
Pre protifašistické zameranie nesmel publikovať pod vlastným menom.
Množstvo diel ostalo v rukopisnej podobe.

Dielo:
Striebro v ohni (básne)
Slnečné hodiny (básne).

Achác

● mužské meno.
Sviatok 22. 6.

Akijama Tojohiro
Akiyama Toyohiro

Akijama Tojohiro
Akiyama Toyohiro
Japonsko
* 22. 6. 1942 (Tokio)
novinár, kozmonaut, 239. človek vo vesmíre.
Prvý Japonec vo vesmíre.
Cestu do kozmu mu zaplatil zamestnávateľ.
Let na Sojuz TM-11, pobyt na stanici Mir (8. základná posádka).

Zaujímavosť: Na palube Miru bol pristihnutý, ako fajčí - bol silný fajčiar (až 80 cigariet denne).

Andel, Ján

Slovenská republika
* 22. 7. 1919 (Valča, udávané i 22. 6. 1919)
† 11. 10. 2003 (Martin)
spiosvateľ.

Dielo:
Náš chlebik
Po stopách lasice
Z nášho kraja
Za našou dedinkou
Hrebenárik (1946, debutová rozprávka)
Čarovný koberec (1950)
Naše hračky (1952)
Veselé dni (1973)
Čerešničky (1974)

Astaire, Fred

Astaire, Fred
Fred Astaire
USA
* 10. 5. 1899
22. 6. 1987
herec, vlastným menom Fréderic Austerlitz.

Filmografia:
Páni v cylindroch
Svet valčíkov
Veľkonočná paráda
The Band Wagon
Smiešna tvár
Divotvorný hrniec
Na brehu
Sklenené peklo
Fialový taxík.

Ādamsons, Ēriks

Lotyšsko
* 22. 6. 1907
28. 2. 1946
básnik, dramatik a prekladateľ.

Dielo:
Sudrabs uguni (Striebro v ohni)
Ĝerboņi (Erby)
Saules pulkstenis (Slnečné hodiny)
Sapņu pīpe (Fajka snov)
Sava ceļa gājējs (Idem svojou cestou).


Banská Štiavnica
Schemnitz
Selmecbánya

Slovenská republika
historické mesto na strednom Slovensku.
Známe je ťažbou kovov (najmä striebra).
3. - 2. storočie pred Kristom: osídlenie Keltami, ktorí tu ťažili zlato.
1156: najstaršia písomná zmienka o meste (ako terra banensium – zem baníkov).
13. storočie: do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska.
1217: prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta.
1238: dostalo mesto mestské privilégiá.
1275: prvá listina opatrená mestskou pečaťou.
1442: plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa.
1443: mesto postihloničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť opäť vybudované.
1546 – 1559: bol prestavaný farský kostol na dnešný Starý zámok (slúžil ako protiturecká pevnosť).
1564 – 1571: vybudovaný Nový zámok ako protitureckú pevnosť.
9. 1. 1571: spojením niekoľkých banských podnikov do jedného celku vzniklo v Banskej Štiavnici Brennerovo ťažiarstvo.
8. 2. 1627: bol v bani prvýkrát použitý pušný prach pri razení priekopu Daniel. Odstrel urobil Gašpar Weindl.
1681: bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania.
22. 6. 1735: Dvorská komora vo Viedni povolila zriadenie banskej školy v Banskej Štiavnici, jej prvým profesorom sa stal kartograf Samuel Mikovíni. Bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku.
13. 12. 1762: Mária Terézia vydala rozhodnutie o zriadení Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.
1763: v meste vznikla Vysoká banská škola (3. 4. 1770 premenovaná na Banícku akadémiu), prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete.
30. 8. 1807: na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici zriadili študijný odbor lesníctva, prvý svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku.
16. 2. 1852: vypukla vzbura baníkov.
1870: mesto získalo municipálne právo, čím sa vyňalo spod župy (bolo podriadené ministerstvu vnútra).
1919: do mesta prišla Maďarská červená armáda.
1923 – 1960: okresné mesto.
28. 10. 1948: bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta.
11. 12. 1993: bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
1996: okresné mesto.
2001: bola po meste pomenovaná planétka (22185) Štiavnica.

Barbarossa

● názov nemeckej vojenskej operácie - 22. 6. 1941 Nemecko prepadlo ZSSR (II. svetová vojna).

18. 12. 1940 Adolf Hitler podpísal tajný rozkaz nacistického vrchného velenia (OKW) č. 21 pod krycím názvom Fall Barbarossa o prepadnutí a zničení ZSSR v bleskovej vojne, útok mal byť pripravený do 15. 5. 1941.

Bella, Haliru

Nigéria
politik.
2012: minister obrany.
22. 6. 2012 odvolaný po vlne krvavých útokov islamskej sekty Boko Haram.

Bemer, Bob

USA
* 1922
22. 6. 2004
matematik.
Autor prvých počítačových programov a kódov (PRINT I, COBOL, ASCII, ISO, funkcia Escape).

Bisák, Peter

Slovenská republika
* 22. 6. 1949 (Žilina)
politik.
13. 12. 1994 - 30. 10. 1998: minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

bitka u Pydny

● odohrala sa 22. 6. 168 pred Kristom medzi Rímanmi a Mecedóncami.
V bitke zvíťazila Rímska republika.
Zlomenie moci macedónskych panovníkov, koniec 3. macedónskej vojny.

Black Sabbath

Black Sabbath
Black Sabbath
Veľká Británia
rocková kapela.
Členovia:
Ozzy Osbourne
Tony Iommi
Ronnie James Dio
Glenn Hughes
Eric Singer
Dave Spitz.
11. 12. 1978 kapela odohrala posledný koncert s Ozzy Osbournom.

Diskografia:
Black Sabath (uvedená 13. 2. 1970)
Paranoid (vyšla 18. 9. 1970)
Master of Reality (1971)
Vol.4 (1972, pôvodne pomenovaná Snowblind)
Sabbath Bloody Sabbath (1973)
Sabotage (vyšla 28. 7. 1975)
Technical Ecstasy (1976)
Heaven And Hell (1980)
Mob Rules (vyšla 4. 11. 1981)
Born Again (1983)
Eternal Idol (1987)
Headless Cross (1989)
TYR (1990)
Dehumanizer (vyšlo 22. 6. 1992)
Cross Purposed (1994)
Forbidden (1995)
The Wizard
13

Bonaparte, Napoleon I.

Bonaparte, Napoleon I.
Napoleon Bonaparte
Francúzsko
* 15. 8. 1769 (Korzika)
† 5. 5. 1821 (Svätá Helena), vojvodca a cisár.
Manželka Josephina (Joséphine de Beauharnais, * 23. 6. 1763, † 29. 8. 1814, 1. manžel vikomt de Beauharnais (1794 popravený), sobáš 9. 3. 1796, rozvod v roku 1809).
2. manželka Mária-Luisa Habsburg (* 1791, † 17. 12. 1847, dcéra rakúskeho cisára, sobáš v roku 1810).
Syn Napoleon II. (matka Mária-Luisa), Charles León (1806 - 1881), Alexandre Florian Joseph, gróf Colonna-Walewski (1810 - 1868, nemanželský).
1785: dôstojník delostrelectva.
1793: účastník bitky o pevnosť Toulon. Po jej dobytí povýšený na brigádneho generála.
1795: potlačil monarchistické povstanie v Paríži.
1796: menovaný veliteľom francúzskej armády.
1796: veliteľ v Taliansku.
1798 - 1799: nevydarené tiahnutie na Egypt - v bitke u Abúkiru porazený britským admirálom Nelsonom.
9. 11. 1799: previedol štátny prevrat, zvrhol direktórium a vytvoril provizórnu vládu.
1800: priviedol francúzske vojská k úplnému víťazstvu v Taliansku.
24. 12. 1800 bol na neho spáchaný neúspešný atentát.
18. 3. 1804 - 1814 a 1815: kráľ Francúzska a Talianska (za talianskeho kráľa korunovaný 23. 5. 1805).
21. 3. 1804: vydáva zákonník Code civil.
3. 12. 1804 - 6. 8. 1814 (udávané i 6. 4. 1814): prehlasuje sa cisárom (senát ho za cisára prehlásil 18. 5. 1804) a sám sa v Paríži korunuje v katedrále Notre Dame pred pápežom Piom VII. (udávané i 2. 12. 1804)
23. 5. 1805: korunovaný železnou lombardskou korunou za kráľa Talianska (udávané i 26. 5. 1805).
1805: vyhlasuje kontinentálnu blokádu Anglicka, porazil Prusko.
2. 12. 1805: zvíťazil v bitke pri Slavkove.
5. 6. 1806: zmenil Batavskú republiku na Holandské kráľovstvo a svojho brata Ľudovíta, ktorý bol od roku 1805 generálnym guvernérom Piemontu, vymenoval za kráľa.
1806 - 1807: pokus o uvalenie blokády na Anglicko (vyhlásil ju dekrétom v Berlíne 21. 11. 1806), cez Španielsko podniká ťaženie proti Portugalsku.
14. 6. 1807 poráža u Friedlandu (Východné Prusko, dnes Pravdinsk) ruskú armádu.
1808 - 1814: vojna so Španielskom.
22. 6. 1812: zahájené neúspešné tiahnutie na Rusko (udávané i 24. 6. 1812, Moskvu dosiahol 14. 9. 1812).
28. 11. 1812: porazený v bitke pri Berezine (začala 26. 11. 1812).
1813: porazený v Španielsku u Vittorie (jún) a v Nemecku u Lipska (október).
6. 4. 1814: abdikuje, vypovedaný na ostrov Elba.
26. 2. 1815: uprchol z ostrova Elba, kráľ (20. 3. - 22. 6., stodenné cisárstvo).
18. 6. 1815 prehráva bitku u Waterloo.
22. 6. 1815: po porážke svojho vojska pri Waterloo (18. 6. 1815) definitívne abdikoval.
1840: jeho rakva prevezená zo Svätej Heleny do Paríža. Analýzou jeho vlasov bolo zistené, že bol dlhšiu dobu trávený arzénom.

Brandauer, Klaus Maria

Brandauer, Klaus Maria
Klaus Maria Brandauer
Rakúsko
* 22. 6. 1944
herec.
Manželka Karin Brandauer (herečka).
Syn Christian.

Pôsobil v Tübingene, Düsseldorfe, Curychu, Mníchove, od roku 1972 v Burgtheateri vo Viedni, kde ztvárňuje postavy schillerovských a shakespearovských hrdinov.

Filmografia:
Die Auslöschung (TV film) (2012)
Fall Wilhelm Reich, Der
Manipulation (2011)
Tetro (2009)
Giganten (TV seriál) (2007)
Korunný princ (TV film) (2006)
Poem - Ich Setz deň Fuss in die Luft, und sie Trug (Hilde Domin) (2003)
Šifra (TV film)
Jedermanns Fest (2002)
Medzi cudzincami
Perlasca (TV film)
Kráľ Galov (2001)
Cyrano von Bergerac (TV film) (2000)
Potápač
Viera, Nadežda, krov
Čierna Carmen Dorothy Dandridge (TV film) (1999)
Rembrandt
Biblické príbehy: Jeremiáš (TV film) (1998)
Speer (TV film)
Felidae (1994)
Mário a kúzelník
Biely tesák (1991)
Colette
Ruský dom (1990)
Francúzska revolúcia (TV film) (1989)
Georg Elser - Einer aus Deutschland
Pavučina
Burning Secret (1988)
Europa und der zweite Apfel (TV film)
Hanussen
Zlaté päste (1986)
Majáková loď (1985)
Plukovník Redl
Quo vadis (TV film)
Spomienky na Afriku
Snob, Der (TV film) (1984)
Cesta do prírody (TV film) (1983)
Detskij sad
Jedermann (TV film)
Nikdy nehovor nikdy
Mefisto (1981)
Quinta donna, La (TV film) (1980)
Weber, Die (TV film)
Oktober vasárnap (1979)
Bräute des Kurt Roidl, Die (TV film) (1978)
Jean-Christophe (TV seriál)
Babenbergerov in Österreich, Die (TV film) (1976)
Darf ich mitspielen? (TV film)
Kabale und Liebe (TV film)
Frag nach bei Casanova (TV film) (1975)
Konzert, Das (TV film)
Leonce und Lena (TV film)
Verschwörung des Fiesco zu Genua, Die (TV film)
Derrick (TV seriál) (1974)
Widerspenstigen Zähmung, Der (TV film)
Wienerinnen (TV film)
Was Ihr wollt (TV film) (1973)
Salzburg Connection, The (1972)
Käthchen von Heilbronn, Das (TV film) (1968)

Režijná filmografia:
Wand, Die (1999)
Speer (TV film) (1998)
Mário a kúzelník (1994)
Georg Elser - Einer aus Deutschland (1989)

Bratislava
Pressburg
Istropolis
Bresburg
Wilson City

Bratislava
vlajka Bratislavy
Bratislava
prezidentský palác v Bratislave
Bratislava
bratislavský hrad
Slovenská republika
hlavné mesto.
Do 27. 3. 1919 Prešpurk (Pozsony, Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg, Pressburg), premenovaná vládnym dekrétom.

125 pred Kristom: keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou.
1. - 5. storočie:hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
6. – 8. storočie: prví Slovania (od roku 500 dodnes) a Avari (od konca 6. storočia až do 8. storočia).
623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
koniec 8. storočia - 833: súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
833 – 907: súčasť Veľkej Moravy.
Za prvú písomnú zmienku o Bratislave a zároveň za jej najstarší názov sa považuje forma Brezalauspurc uvedená k 4. 7. 907 vo Veľkých salzburských análoch (bitka pri Bratislave).
907 – 1918: súčasť Uhorska.
Vznikla v 12. - 13. storočí z jednotlivých osád.
2. 7. 1271: český kráľ Přemysl Otakar II. a uhorský kráľ Štefan V. uzavreli v Bratislave mierovú zmluvu, na základe ktorej vrátil Otakar všetky dobyté územia v Uhorsku a Štefan sa vzdal nároku na Štajersko, Kransko a Korutánsko.
2. 12. 1291: uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá.
Od 14. storočia križovatka do Uhorska.
22. 1. 1402: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo skladu. Toto regionálne právo ukladalo povinnosť obchodníkom a kupcom idúcim za obchodom cez Bratislavu vyložiť tovar a ponúknuť ho na predaj, až potom mohol obchodník pokračovať v ďalšej ceste.
8. 7. 1436: Bratislave udelil uhorský kráľ Žigmund Luxemburský erbovú listinu, ktorou mestu potvrdil právo užívať svoj znak.
27. 5. 1464: Matej I. Korvín vydal Zlatú bulu pre Bratislavu, v ktorej mestu potvrdil všetky privilégiá a výsady predchádzajúcich panovníkov.
19. 5. 1465: Matyáš Korvín zakladá univerzitu (Academia Istropolitana).
1536: po vpáde Turkov hlavné mesto Uhorska (do 1784).
1543 – 1820: sídlo ostrihomského arcibiskupa.
1563 – 1830: korunovačné mesto uhorských kráľov.
15. 1. 1620: predstavitelia českých, moravských, sliezskych, rakúskych a uhorských protestantských stavov uzavreli v Bratislave tzv. večné spojenectvo.
11. 9. 1626: arcibiskup Peter Pázmáň vydal zakladajúcu listinu pre bratislavské jezuitské kolégium.
okolo 1711: veľká morová epidémia.
28. 6. 1763: Komárno a Bratislavu postihlo zemetrasenie, pri ktorom sa zrútilo 279 budov a zahynulo asi 63 ľudí.
14. 7. 1764: začali vychádzať noviny Pressburger Zeitung.
18. 2. 1765: na príkaz Márie Terézie spálili na trhovisku v Bratislave pamflet Vexatio dat intelectum. Jeho autorom bol pravdepodobne kanonik Juraj Richwaldský.
9. 11. 1776: na mieste Opery a Baletu Slovenského národného divadla (dnes už starej budovy SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave otvorili prvé kamenné Mestské divadlo. Projektantom budovy bol staviteľ Matej Walch.
30. 11. 1776: vysvätili Veľký evanjelický kostol na Panenskej ulici s kapacitou 2000 veriacich, ktorý bol postavený podľa návrhu Mateja Walcha a vyznačuje sa výbornou akustikou.
1. 7. 1783: vyšlo prvé číslo Prešporských novín (vychádzali do 30. 6. 1787).
27. 11. 1805: Napoleonské vojská pod velením Louisa-Nicolasa Davouta obsadili pravý breh Dunaja a vstúpili do Bratislavy.
1809: mesto obliehajú napoleonské vojská.
27. 6. 1809: francúzske vojská začali ostreľovanie Bratislavy 34 delami a 6 mažiarmi. Ostreľovanie trvalo dva dni.
14. 7. 1809 - 19. 11. 1809: Bratislava obsadená francúzskymi a saskými vojskami.
1811: bratislavský hrad vyhorel, požiar vypukol 28. 5. 1811.
2. 9. 1818: do Bratislavy priplávala prvá paroloď, volala sa Carolina.
28. 9. 1830: v Bratislave sa konala posledná korunovácia, keď arcibiskup Alexander Rudnay korunoval za uhorského kráľa Ferdinanda V. Habsburského.
od 27. 9. 1840: premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom - dĺžka 15,2 km. Východisková stanica sa nachádzala pred hotelom Carlton a cesta trvala jednu hodinu. Projektantom železnice bol Oto František Hieronymi a jej prevádzku zastavili v roku 1872.
5. 1. 1842: v Bratislave začal pôsobiť prvý peňažný ústav na Slovensku - Prešporská sporiteľňa. Už v prvom roku vklady dosiahli výšku 480.000 zlatých.
26. 12. 1847: začalo fungovať telegrafné spojenie medzi Bratislavou a Viedňou.
20. 8. 1848: začala sa doprava na železničnej trati Marchegg - Bratislava. Trať sa stala spojnicou medzi Severnou dráhou a Uhorskou centrálnou železnicou. Spájala obe hlavné mestá monarchie (Viedeň a Budapešť) a pre Bratislavu znamenala rýchly rozvoj priemyslu. Zároveň Bratislavčania po prvý raz videli parnú lokomotívu. Lokomotíva bola značky Bihar.
21. 11. 1849: slávnostne rozpustili slovenský dobrovoľnícky zbor.
1850: nahromadený ľad pri Vlčom hrdle spôsobil vyliatie Dunaja a záplavy v centre.
1853: založená dnešná Detská fakultná nemocnica.
11. 3. 1853: prvé predstavenie diorámy v Mestskom divadle.
30. 11. 1855: otvorili novú budovu evanjelického lýcea.
26. 10. 1864: otvorili v tom čase najväčšie nemocničné zariadenie v Uhorsku - Krajinskú nemocnicu.
8. 3. 1868: v Bratislave založený Okrášľovací spolok.
29. 3. 1869: v Bratislave sa uskutočnilo prvé verejné robotnícke zhromaždenie v Uhorsku.
6. 1. 1884: začalo sa vyučovanie na Vinohradníckej škole v Bratislave, ktorá bola prvou svojho druhu v Uhorsku.
15. 6. 1884: v Bratislave dali do prevádzky prvú mestskú telefónnu sieť na Slovensku.
1. 2. 1886 sa začala prevádzka verejného mestského vodovodu.
1891: otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
27. 8. 1895: zavedená električková doprava (jednokoľajová trať o dĺžke 3.125 m).
7. 6. 1898: založený futbalový klub FC Petržalka 1898.
september 1899: mesto zasiahla povodeň.
30. 12. 1890: cisár František Jozef slávnostne otvoril prvý pevný most cez Dunaj v Bratislave, známy pod rôznymi menami Most cisára Františka Jozefa, Štefánikov most, Most Červenej armády, Starý most. Most dlhý 458,4 m slúžil chodcom, železničnej, elektrickej a automobilovej doprave.
1. 10. 1900: v priestoroch dnešnej Univerzitnej knižnice v Bratislave otvorili verejnú knižnicu - Mestskú knižnicu v Bratislave.
30. 9. 1901: začala skúšobná prevádzka Mestskej elektrárne - prvej elektrárne na Slovensku.
17. 1. 1902: spustila výrobu Cvernová fabrika (Bratislavská cvernová továreň), prvá továreň na nite v Uhorsku.
5. 9. 1905: uskutočnilo sa prvé predstavenie prvého bratislavského stáleho kina Elektro Bioskop v hoteli Zelený strom - dnešný Carlton.
14. 5. 1907: začalo premietať prvé stále kino Fidélio, ktoré v roku 1911 premenovali na kino Uránia. V roku 1945 dostalo meno Hviezda. Zaniklo v roku 2008.
19. 7. 1909: zavedená trolejbusová doprava.
23. 8. 1909: položili základný kameň bratislavského kostola sv. Alžbety - Modrého kostolíka.
1. 2. 1914: začala premávať električka do Viedne (od 5. 2. 1914 pravideľná prevádzka. Električka premávala šesťkrát denne, jazda do Viedne trvala 2 hodiny 45 minút) [viac informácii].
13. 10. 1914 začala na základe zákona z roku 1912 činnosť Alžbetínska univerzita v Bratislave. Prednášať sa však začalo až v apríli v roku 1915. Mala právnickú, filozofickú a lekársku fakultu. Zanikla v roku 1919.
10. 10. 1918: založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
31. 12. 1918: obsadená legionármi.
4. 2. 1919: zo Žiliny do Bratislavy presťahovaný Úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska (ministrom s plnou mocou bol Vavro Šrobár).
3. 5. 1919: založený 1. československý športový klub (dnes ŠK Slovan Bratislava).
4. 5. 1919: pri prílete na letisko neďaleko Ivanky pri Dunaji havarovalo lietadlo, v ktorom zahynul minister vojny československej vlády, generál Milan Rastislav Štefánik.
1919: po vzniku ČSR hlavné mesto Slovenska.
Od 28. 6. 1919 súčasť Československa (na základe Versaillskej zmluvy).
1919: založená univerzita.
24. 7. 1919: Národné zhromaždenie ČSR schválilo zákon o založení Katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave.
15. 8. 1919: ku Bratislave pripojená Petržalka.
10. 10. 1919: otvorili Univerzitnú knižnicu - najstaršiu, najväčšiu a najnavštevovanejšiu knižnicu v SR. Vznikla z knižnice bývalej Alžbetínskej univerzity a bola v čase svojho vzniku jedinou vedeckou knižnicou na Slovensku.
6. 11. 1919: vznikla Hudobná škola pre Slovensko, predchodkyňa Konzervatória.
1920: založené Slovenské národné divadlo.
27. 5. 1922: otvorená Bratislavská plodinová burza.
15. 8. 1921: skončil prvý veľtrh pod názvom Orientálny trh (neskôr premenovaný na Dunajské veľtrhy).
29. 10. 1923: na linke Praha - Bratislava začali s pravidelnou leteckou dopravou.
10.5 . 1927: začala pravidelná premávka autobusov na trase od Národného divadla po niekdajšiu železničnú stanicu Bratislava - Nivy.
30. 7. 1928: založený Slovenský veslársky klub.
22. 6. 1931: založený Národohospodársky ústav pre Slovensko a Podkarpatskú Rus (NÁRUS). Jeho generálnym tajomníkom sa stal Imrich Karvaš.
10. 4. 1934: otvorená samostatná teologická fakulta evanjelickej cirkvi a. v.
10. 10. 1938: jednotky nemeckej armády obsadili Petržalku.
1939: hlavné mesto Slovenskej republiky (Slovenský štát).
1. 7. 1940: založený futbalový klub FK Inter Bratislava.
1. 10. 1940: vznikla Vysoká škola obchodná, dnešná Ekonomická univerzita v Bratislave.
16. 6. 1944: Bratislava bombardovaná Spojencami, americké letectvo bombardovaním zničilo 80 percent závodu Apollo, pričom zahynulo 176 obyvateľov.
7. 2. 1945: anglo-americké lietadlá bombardovali bratislavský Zimný štadión a prímestskú časť Prievoz.
4. 4. 1945: oslobodená Červenou Armádou.
1946: vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
30. 11. 1946: premiérou Skrotenie zlej ženy od Williama Shakespeara otvorili divadlo Nová scéna v priestoroch kina Alfa.
16. 11. 1947: sa uskutočnila posledná manifestácia Demokratickej strany, na ktorej sa zúčastnilo 30.000 ľudí.
15. 7. 1954: Dunaj dosiahol v Bratislave výšku 984 centimetrov. Voda zaplavila rozsiahle územia a 11.000 ľudí museli evakuovať.
30. 4. 1955: otvorený Park kultúry a oddychu (PKO).
28. 5. 1955: otvorené Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava.
1. 10. 1956: začal vychádzať bratislavský Večerník vo vydavateľstve Práca. Na čele redakcie stál v tom čase Ján Trachta.
9. 5. 1960: otvorená ZOO. Zriaďovateľom bol Národný výbor hlavného mesta Bratislavy.
1. 4. 1961: v Bratislave vznikol Divadelný ústav.
1. 4. 1963: v Bratislave bol založený Slovenský filmový ústav.
24. 11. 1966: na Sakrakopci v bratislavskej mestskej časti Rača sa zrútilo ruské lietadlo Il-18 patriace bulharskej spoločnosti. Zahynulo všetkých 74 cestujúcich a osem členov posádky.
14. 3. 1968: Bratislava sa de jure stala hlavným mestom Slovenskej republiky, ktorá bola súčasťou federácie - ČSSR.
9. 7. 1968: v Bratislave uskutočnili prvú transplantáciu srdca v strednej Európe.
20. 11. 1968: v Bratislave otvorili dovtedy najväčší obchodný dom na Slovensku Prior.
1969 - 1992: štatút hlavného mesta Slovenska (federatívna ČSSR).
26. 10. 1970: do prevádzky spustili prvú časť Televízneho strediska v Mlynskej doline.
1971: obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
26. 8. 1972: otvorený Most SNP (1993 - 28. 8. 2012 pomenovaný Nový most).
2. 4. 1973: začala výstavba najväčšieho slovenského sídliska bratislavskej Petržalky.
1974: schválená výstavba metra.
11. 12. 1975: do prevádzky uviedli druhú časť televízneho centra v bratislavskej Mlynskej doline a do užívania odovzdali 107,3 metra vysokú budovu.
28. 7. 1976: najväčšia letecká havária Československých aerolínií - lietadlo Il-18 (imatrikulačné znaky OK-NAB) na linke Praha – Bratislava po poruche dvoch motorov a nedokončenom pokuse o pristátie spadlo do jazera Zlaté piesky v Bratislave. Zahynulo 70 cestujúcich a 6 členov posádky, len 3 cestujúci nehodu prežili.
6. 5. 1977: v kine Slovan sa uskutočnila premiéra prvého slovenského dlhometrážneho kresleného filmu Zbojník Jurko od Viktora Kubala.
30. 8. 1983: otvorená nová účelová budova Štátneho ústredného archívu (dnes Slovenský národný archív). Budovu navrhol architekt Vladimír Dedeček a zaradila sa medzi 12 špičkových budov tohto zamerania na svete.
25. 3. 1988: konala sa na Hviezdoslavovom námestí tzv. sviečková manifestácia, na podporu náboženskej slobody a rešpektovania ľudských práv. Proti manifestácii zasiahla polícia, ktorá použila aj vodné delá. V roku 1993 bol tento deň vyhlásený za Pamätný deň SR - Deň zápasu za ľudské práva.
8. 6. 1989: bol v Bratislave popravený posledný človek v ČSSR - Štefan Svitek, vrah svojej tehotnej manželky a dvoch dcér.
1988: začiatok výstavba metra.
16. 11. 1989: v Bratislave sa uskutočnila demonštrácia asi 250 študentov, ktorí žiadali školské reformy, zrušenie Socialistického zväzu mládeže (SZM), možnosť slobodného cestovania a demokratizáciu spoločnosti. Svoje požiadavky predniesli pred budovou ministerstva školstva, kde sa stretli aj s vysokým funkcionárom Komunistickej strany Slovenska (KSS) Gejzom Šlapkom.
1990: z finančných dôvodov ukončená výstavba metra.
18. 2. 1992: začala svoju činnosť Bratislavská medzinárodná burza.
1993: hlavné mesto Slovenskej republiky.
1. 4. 1993: ako prvá v strednej Európe začala v hlavnom meste Slovenska pôsobiť Bratislavská opčná a termínová burza.
23. 5. 2002: otvorili 111 metrov vysokú budovu Národnej banky Slovenska, ktorá bola vtedy najvyššou stavbou na Slovensku.
4. 9. 2005: otvorenie stavby Most Apollo (pre motoristov otvorený 5. 9. 2005).
2. 6. 2006: na Hviezdoslavovom námestí odhalili sochu dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena.
13. 3. 2007: otvorené Národné referenčné centrum pre tropické choroby.
14. 4. 2007: otvorená nová budova Slovenského národného Divadla.
29. 6. 2007: na Tyršovom nábreží pri Dunaji otvorili prvýkrát mestskú pláž.
28. 8. 2008: Bratislava zažila po prvý raz premiéru opery pod holým nebom - open air opera. Na zadnom nádvorí Bratislavského hradu uviedli legendárne Verdiho dielo Nabucco s medzinárodným obsadením.
17. 6. 2010 bol v Bratislave otvorený Filmový chodník slávy. Slávnostne ho otvorili na pešej zóne pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava prvou odhalenou dlaždicou s podpisom herca Ladislava Chudíka.
7. 6. 2013 dosiahol prietok Dunaja v Bratislave hodnotu 10.540 m3 - historické maximum, výška hladiny 10.031 cm.

Zaujímavosť: Bratislava nie je (rozlohou) najväčšie mesto na Slovensku, tým je mesto Vysoké Tatry.

Brezovský, Marek

Slovenská republika
* 15. 4. 1974 (Bratislava)
22. 6. 1994 (Bratislava)
huobný sklaateľ, spevák, klavírista a textár.
Otec Ali.

Diskografia:
Chcem byť sám (1994?)
Hrana (1999)
Komorná hudba (2004).

Brown, Dan

Brown, Dan
Dan Brown
USA
* 22. 6. 1964
spisovateľ.
Manželka Blythe (historička umenia a maliarka).
Zaoberá sa kryptografiou.
Jeho tvorba sa pohybuje na hranici skutočnosti a fikcie.
7. 4. 2006: britský súd rozhodol, že bestseller Da Vinciho kód amerického spisovateľa Dana Browna nie je plagiátom. Autor knihy podľa verdiktu nekradol námety z už napísanej knihy Svätá krv a svätý grál od Novozélanďana Michaela Baigenta a Američana Richarda Leigha, ktorí žiadali miliónové odškodné.

Dielo:
Šalamúnov kľúč (Salomon Key)
Digitálna pevnosť (Digital Fortress, 1998)
Anjeli a démoni (Angels and Demons, román, 1999)
Anatómia lži (2001)
Šifra majstra Leonarda (The Da Vinci Code, 2005)
Pavučina lží (Deception Point)
Stratený symbol (The Lost Symbol, 2009)
Inferno

Bryzgalov, Iľja

Rusko
* 22. 6. 1980
hokejový brankár.

Bykav, Vasil

Ukrajina
* 19. 6. 1924
22. 6. 2003
spisovateľ.
Do roku 1955 slúžil v Sovietskej armáde.

Dielo:
Volanie žeriava
Tretia raketa
Mŕtvych to nebolí
Sotnikov
Obelisk
Žiť do svitania
Cesta bez návratu
Vlčia svorka
Znamenie zla
Lom.


cisárstvo, stodenné

● obdobie panovania Napoleona Bonaparte po úniku z Elby v dňoch 20. 3. - 22. 6. 1815.
Napoleon porazený v bitke u Waterloo.

súvislosti: cisárstvo

Colijn, Hendrikus

Holandsko
* 22. 6. 1869
† 16. 9. 1944 (zomrel vo väzení)
politik.
1911 - 1913: minister obrany.
1925 - 1926: predseda vlády.
1933 - 1939: predseda vlády.
1941: zatknutý nemeckými okupačnými úradmi.

Congar, Yves

Francúzsko
* 13. 4. 1904
22. 6. 1995
rímskokatolícky teológ.
Priekopník rímskokatolíckeho ekumenizmu ako stálej obnovy cirkvi.
Jeden z myšlienkových otcov II. vatikánskeho koncilu.
Zvýraznil úlohu laikov v cirkvi.

Czinner, Paul

Nemecko
* 30. 5. 1890
22. 6. 1972
režisér maďarského pôvodu.
Pôsobil vo Veľkej Británii.
Manželka Elisabeth Bergner.

Filmografia:
Zasnené pery
Ty si moja jediná
Katarína Veľká
Ako sa vám páči
Ulúpený život
Rómeo a Júlia.

Čenský, Alois

Česká republika
* 22. 6. 1868
† 29. 12. 1954
architekt, staviteľ a pedagóg.
Profesor pozemného staviteľstva na českej technike v Prahe.
1913 - 1923: dekan českej techniky.
Bol členom mnohých skúšobných komisií.

Čkalov, Valerij Pavlovič
Валерий Павлович Чкалов

ZSSR
* 2. 2. 1904 (Vasiľjevo, dnes Čkalovsk)
15. 12. 1938
letec.
Preslávil sa diaľkovými letmi Moskva - Petropavlovsk (1936) a Moskva - USA (1937, Moskva - Vancouver, prvý prelet cez severný pól, v čase 63:25 hod.).
1919: letecký mechanik v Červenej armáde.
1930: skúšobný pilot.
20. 6. - 22. 6. 1936: diaľkový let v dĺžke 9.374 km (56 hodín a 20 minút).
20. 7. 1936: titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Zahynul pri testovaní nového lietadla Polikarpov I-180, ktorému zlyhal motor.

Je po ňom pomenovaná planétka 2692 a minerál čkalovit.


da Firenzuola, Vincenzo Maculano

● hlavný inkvizítor, ktorý obvinil Galilea z kacírstva, lebo odmietol uznať dogmu cirkvi, že Zem je nepohyblivým jadrom kozmu.
Už v roku 1616 Galileovi zakázali hlásať a obhajovať názor, že Zem sa točí okolo Slnka.
22. 6. 1616 cirkev zakázala jeho Knihu dialógov a zvyšok života strávil Galilei v domácom väzení.

de Coubertin, Pierre

Francúzsko
* 1. 1. 1863
† 2. 9. 1937
pedagóg, historik.
Zakladateľ olympijského hnutia.
1880: vo Francúzsku zakladá Národnú ligu telesnej výchovy.
1890: zakladá Úniu atletických oddielov.
1894: 1. olympijský kongres.
22. 6. 1894 zakladá Medzinárodný olympijský výbor.
1896 - 1925: predseda Medzinárodného olympijského výboru.

de Fleury, André Hercule

Francúzsko
* 22. 6. 1653
† 29. 1. 1743
politik a kardinál.
Obmedzil štátne výdaje, podporoval rozvoj dopravy a obchodu.
1714 - 1723: vychovávateľ Ľudovíta XV.
1726: riadil vnútornú i zahraničnú politiku Francúzska.
1733 - 1735: vo vojne o dedičstvo poľské zariadil Francúzsku nárok na Lotrinsko.

De la Mare, Walter

Anglicko
* 25. 4. 1873
22. 6. 1956
spisovateľ a básnik. Autor básní a próz pre deti s fantasknou romantickou atmosférou.

Dobeš, Anton

Slovenská republika
* 10. 4. 1963 (Žilina)
22. 6. - 23. 6. 2013 (Nanga Parbat)
horolezec, horský vodca a horský záchranár.
Zahynul pri teroristickom útoku hnutia Taliban na tábor horolezeckej expedície pod horou Nanga Parbat na severe Pakistanu.
O život pri útoku prišlo desať horolezcov zo šiestich krajín a pakistanský sprievodca.

Duka, Dominik

Duka, Dominik
arcibiskup Dominik Duka
Česká republika
* 26. 4. 1943 (Hradec Králové)
teológ, občianskym menom Jaroslav Duka.
1968: vstúpil do tajného noviciátu rádu dominikánov.
1965: po prieťahoch prijatý na Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach.
1968: vstúpil do tajného dominikánskeho rádu.
22. 6. 1970: vysvätený na kňaza.
1975: bol mu odobraný štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti (do tej doby pôsobobil v v pražskej arcidiecéze - Chlum svaté Máří na Sokolovsku, Jáchymov, Nové Mitrovice).
1975 - 1990: pracoval ako rysovač v plzenskej Škodovke.
1981 - 1982: väznený pre pôsobenie v dominikánskom ráde.
1986 - 1998: provinciál Českej provincie dominikánov.
1998 - 2010: 24. biskup kráľovohradecký.
2001: vyznamenaný Medailou za zásluhy.
2004 - 2008: apoštolský administrátor litoměřickej diecézy.
13. 2. 2010: 36. pražský arcibiskup (predchodca bol Miloslav Vlk).
6. 1. 2012 menovaný kardinálom.

Dvořák, Ladislav

Česká republika
* 1. 12. 1920 (Krásněves)
22. 6. 1983
básnik a prozaik.
Ako signatár Charty 77 nesmel publikovať.

Dielo:
Kainův útěk (básnická zbierka)
Vynášení smrti (básnická zbierka)
Ledňáček neodlétá (poviedková kniha)
Nelidský kůň (poviedková kniha)
Jak skákat panáka (kniha pre deti).

Džundulláh
Džundul Hafsa

Pakistan
militantná skupina, odnož radikálneho hnutia Taliban.
22. 6. 2013 skupina prepadla hotel u základného tábora pod Nanga Parbat, kde vyvraždili 9 turistov (útok prežil iba jeden čínsky turista). Medzi obeťami boli i dvaja slovenskí horolezci, Peter Šperka a Anton Dobeš.


Eberhard

● mužské meno.
Sviatok 22. 6.

Elias, Norbert

Nemecko
* 22. 6. 1897
† 1. 8. 1990
sociológ, historik.
Priniesol nové a originálne prístupy, pojmy a koncepcie (civilizačné teórie, teórie konfigurácií a kultúr). Spojil ananlýzy civilizačného procesu s rozborom každodennosti a javov zdanlivo banálnych.


Fallieres, Armand
Clément Armand Fallieres

Francúzsko
* 6. 11. 1841 (Mélin)
22. 6. 1931 (Mélin)
politik.
1906 - 1913: prezident.

Filip, Jaroslav
Filip, Jaro

Filip, Jaroslav
Jaro Filip
Slovenská republika
* 22. 6. 1949 (Hontianske Moravce)
† 11. 7. 2000 (Bratislava)
komik, skladateľ, textár, herec, dramaturg a humorista.
Dcéra Dorota (matka Anna Šišková).
V roku 1969 sa začala jeho spolupráca s Dežom Ursinym, hral na klávesových nástrojoch v skupine Burčiak, s ktorou Ursiny nahral albumy Nové mapy ticha (1979) či Modrý vrch (1981).
Od roku 1978 spolupracoval s dvojicou Lasica - Satinský.
Začiatkom 90. rokov začala jeho spolupráca so spevákom a textárom Richard Müllerom, jej výsledkom boli hity Milovanie v daždi, Cigaretka na 2 ťahy, V tom istom meste, 24 hodín denne či Spočítaj ma.
Svoju prvú sólovú platňu Cez okno vydal v roku 1996 vo vlastnom vydavateľstve Salvador.
Filip bol autorom scénickej hudby k divadelným a televíznym inscenáciám, k dokumentárnym aj hraným filmom.
Autorsky aj herecky sa podieľal na rozhlasových a televíznych zábavných programoch, medzi nimi Záložňa, Apropo, či televízny Telecvoking.

Fischer, Václav

Fischer, Václav
Václav Fischer
Česká republika
* 22. 6. 1954
podnikateľ a politik.
Absolvent vysokej školy ekonomickej.
Ako študent si privyrábal ako sprievodca zahraničných turistov.
1978: odchod do NSR (získal vysťahovalecký pas).
1980: v Hamburgu zakladá cestocnú kanceláriu Fischer Reisen.
1995: cestovnú kanceláriu preáva leteckej spoločnosti Condor.
V roku 1990 začal na poli cestovného ruchu podnikať v ČR.
1999: senátor.

Franco, Federico

Paraguaj
* 24. 7. 1962 (Asunción)
politik, povolaním lekár.
Manželka Emilia Alfaro (sobáš 20. 2. 1982).
Deti Luis Federico Franco, Claudia Vanessa, Ivan Alexander a Sebastian Enzo.
15. 8. 2008 - 22. 6. 2012: viceprezident.
22. 6. 2012 parlamentom dosadený do funkcie prezidenta.

Francúzsko
Francúzska republika
Republique française
France

Francúzsko
Francúzsko

prezident François Hollande
● republika v západnej Európe medzi Atlantickým oceánom a Stredozemným morom.
Rozloha 547.026 (543.998) km2.
Hlavné mesto Paríž (Paris).
Administratívne rozdelenie na 22 regiónov (tie sa ďalej delia na 96 departmentov):
Alsace
Aquitaine
Auvergne
Basse-Normandie
Bourgogne
Bretagne
Centre
Corse
Franche-Comté
Haute-Normandie
Champagne-Ardenne
Ile-de-France
Languedoc-Roussillon
Limousin
Lorraine
Midi-Pyrenées
Nord-Pas-de-Calais
Pays de la Loire
Picardie
Poitou-Charentes
Provence-Alpes-Côte d'Azur
Rhône-Alpes.
Zámorské departmenty sú:
Francúzska Guyana
Guadeloupe
Martinik
Réunion.
Zámorské spoločenstvá sú:
Mayotte
St. Pierre a Miquelon.
Zámorské územia:
Francúzska Polynézia
Nová Kaledónia
ostrovy Wallis a Futuna.

Okolo roku 700 pred Kristom osídlené Keltmi (Galmi).
1. storočie pred Kristom: Kelti podrobení Rimanmi, rímska provincia Galia.
486: franský kráľ Chlodvík I. poráža Rimanov.
5. - 6. storočie: Galia súčasť Franskej ríše.
843: Verdunská zmluva.
997: ľudové povstanie v Normandii.
1154: francúzske léna dedičstvom anglického kráľa Henricha II.
1302: zvolané generálne stavy (parlamentu).
1337 - 1453: storočná vojna proti Anglicku.
1357 - 1358: povstanie E. Macela.
1434: upálená Jeane d'Arc.
19. 1. 1493: Francúzsko a Španielsko podpísali v Barcelone zmluvu, ktorou Francúzsko odstúpilo oblasť Roussillonu a Cerdagny.
1550 - 1600: náboženské vojny medzi hugenotmi a katolíkmi.
17. 1. 1595: Henrich IV. vyhlásil vojnu Španielsku.
1614: Ľudovít XIII. rozpustil generálne stavy.
1701 - 1714: vojna o dedičstvo španielske.
1756 - 1763: sedemročná vojna.
14. 7. 1789: dobytá Bastila - začiatok francúzskej revolúcie.
1789 - 1794: Veľká francúzska revolúcia.
26. 8. 1789: francúzske Národné zhromaždenie prijalo Deklaráciu ľudských a občianskych práv.
3. 9. 1791: Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou s novou ústavou.
21. 9. 1792: Národný konvent (ústavodarné zhromaždenie) jednomyseľne rozhodol odstrániť monarchiu a zosadil kráľa Ľudovíta XVI.
22. 9. 1792 - 1804: I. republika.
1. 2. 1793: vyhlásená vojna Anglicku a Holandsku.
24. 6. 1793: prijatá prvá republikánska ústava.
4. 2. 1794: zrušené otroctvo.
1795 - 1799: direktórium.
1. 10. 1795: obsadenie Belgicka.
1796: Babeufovo spiknutie.
1798: obsadenie Malty.
9. 11. 1799: Napoleonov nástup ku moci, zvrhol francúzske direktórium a utvoril provizórnu vládu, ktorá vypracovala konzulárnu ústavu..
1804: Napoleon cisárom.
1804 - 1815: I. cisárstvo (Napoleon Bonaparte).
1806: kontinentálna blokáda.
1815: stodenné cisárstvo (20. 3. - 22. 6. 1815) - porážka Napoleona Bonaparte, obnovenie monarchie.
1830: podmanenie si Alžírska (invázia začala 5. 7. 1830).
1848: 11. 5. 1848 zrušené otroctvo.
1848 - 1852: II. republika (vyhlásená 26. 2. 1848).
1851: nastolená vojenská diktatúra Ľudovíta Napoleona.
2. 12. 1852: Ľudovít Napoleon cisárom Napoleonom III. - II. cisárstvo.
1870 - 1871: prusko-francúzska vojna (Francúzsko porazené v bitke u Sedanu).
4. 9. 1870 - 1940: III. republika.
1883: Tunisko sa stáva francúzskym protektorátom.
1902: odluka cirkvi od štátu (parlamentom schválené 9. 12. 1905).
1914 - 1918: I. svetová vojna. Boje na západnej fronte prebiehajú väčšinou na území Francúzska. Umiera na 1,4 milióna Francúzov.
15. 9. 1929: francúzske vojská začali opúšťať Porýnie, ktoré okupovali od konca 1. svetovej vojny, lebo Nemecko neplatilo vojnové reparácie.
3. 9. 1939: vypovedanie vojny Nemecku.
1940 - 1944: II. svetovaná vojna, Francúzsko okupované Nemeckom.
1945 - 1958: IV. republika.
1946 - 1954: vojna v Indočíne.
1956: Maroko a Tunisko získavajú nezávislosť.
1957: Francúzsko zakladajúcim členom EHS.
4. 10. 1958: V. republika, prezidentom Charles de Gaulle.
13. 2. 1960: previedlo prvý pokusný výbuch jadrovej bomby.
1962: Alžírsko získava nezávislosť.
1966: francúzske ozbrojené zložky stiahnuté zo štruktúr NATO.
1968: demonštrácie za školské a politické reformy.
24. 8. 1968: test vodíkovej pumy.
1969: de Gaulle odstupuje.
18. 9. 1981: zrušený trest smrti.
1995: obnovenie jadrových pokusov v Tichom oceáne.
1996: previedla posledný pokusný výbuch jadrovej bomby.
17. 2. 2002: prestal platiť francúzsky frank, ktorý bol nahradený eurom.
10. 2. 2004: dolná komora francúzskeho parlamentu veľkou väčšinou schválila kontroverzný zákon o zákaze nosenia náboženských symbolov v štátnych školách.
22. 6. 2009: francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zakázal ženám na verejnosti nosiť burky.
2012: navrhnutý zákon umožňujúci sobáše medzi osobami rovnakého pohlavia (s platnosťou od 1. 9. 2013).
9. 1. 2013: Francúzsko začalo intervenciu do Mali (na žiadosť vlády Mali a v súlade s rezolúciami OSN).
15. 1. 2013 sa francúzski vojaci zapojili do pozemných bojov v Mali.
V máji 2013 legalizované sobáše medzi jedincami rovnakéjo pohlavia.
19. 9. 2014: Francúzsko na žiadosť irackej vlády spustilo letecké útoky na Islamský štát (operácia Chammal). Extrémisti požadovali zastavenie francúzskych útokov na pozície Islámskeho štátu v Iraku.
18. 10. 2014: pre epidémiu eboly na parížskom letisku Roissy začali kontrolovať zdravotný stav pasažierov prichádzajúcich z západoafrických krajín.

Sviatky:
14. 7. - dobytie Bastily (1789)

Fudži
Fudžijama
Fudžisan
富士山

Fudži
Fudži
Japonsko
sopka ležiaca asi 100 km západne od Tokia.
Výška 3.776 metrov, najvyšší vrch Japonska.
V oblasti hory Fudži sa stretajú tri tektonické platne.
Posledné prejavy sopky boli zaznamenané 16. 12. 1707.
V dôsledku pohybu tektonických dosiek, ktoré 11. 3. 2011 spôsobilo v Japonsku zemetrasenie v prefektúre Fukušima, narástol tlak vyvíjaný na magmatickú komoru (podobne poslednej erupcii sopky v roku 1707 predchádzalo zemetrasenie, ktoré umocnilo tlaky v magmatickej komore vulkánu).
22. 6. 2013: hora pridaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Fuchsová, Irena

Česká republika
* 22. 6. 1950 (Kolín)
spisovateľka.
Syn Filip (* 1975). Dcéra Rita (* 1983).
1954: prekonala detskú obrnu.
1974: sobáš.
1979: rozvod.
2. 2. 1980: sobáš s Janom Fuchsom (chemik, vodohospodár).

Dielo:
1984: Kronikář z města K. (poviedka, debut)
1989: Perníková chaloupka č. p. 049 (hra)
2001: Divadelní vejšplechty
2002: Když se žena svléká
2002: Když muž miluje muže
2002: Když má šéf pět žen
2003: Když se žena topí
Když si žena splete kozla
Když staré děti pláčou
Když se žena rozvede.


Galilei, Galileo

Galilei, Galileo
Galileo Galilei
Taliansko
* 15. 2. 1564 (Pisa)
† 8. 1. 1642
fyzik, matematik, astronóm.
Rozpoznal hviezdnu podstatu Mliečnej cesty.
Autor výroku E eppure si muove (A predsa sa točí).
Autor prác o hydrostatickej rovnováhe a ťažisku pevných telies.
Zistil, že dráha pádu telesa je priamo úmerná štvorcu času pádu tohoto telesa.
Zaviedol dodnes užívané presné formulácie základných pohybových zákonov.
1589: profesor na univerzite v Pise.
1592 - 1610: profesor matematiky na univerzite v Padove.
Do svojich prednášok vniesol ako novinku pokusy.
1609/10: ako prvý pozoruje hviezdnu oblohu novým vynálezom - ďalekohľadom (vynašiel ho Hans Lipperhey).
25. 8. 1609: predstavil svoj prvý teleskop.
1610: v októbri objavuje fáze Venuše, čo ho vedie k heliocentrickému poňatiu Slnečnej sústavy.
7. 1. 1610 pri prvom použití ďalekohľadu objavuje štyri mesiace Jupitera (tzv. Galileove, mesiace Io, Europa, Ganymed a Callisto, nazval ich Sidera Medicea Medicejské hviezdy), o prvých objavoch informoval už v marci 1610 v diele Sidereus Nuncius (Hviezdny posol).
1613: dokazuje rotáciu Slnka pozorovaním slnečných škvŕn.
28. 1. 1613: bez toho, aby si to vtedy uvedomil, pozoroval neznámu planétu našej slnečnej sústavy - Neptún.
1615: inkvizičný súd rozhodol, že tvrdenie o obehu Zeme odporuje viere a prinútil Galilea pod hrozbou väzenia zrieknuť sa svojho presvedčenia (podľa iných zdrojov 22. 6. 1633).
13. 2. 1633: príchod do Ríma pred inkvizižný súd.
22. 6. 1633: odvolal pred inkvizičným súdom Koperníkovo učenie o tom, že Zem sa otáča okolo Slnka.
1992: cirkvou oficiálne zbavený obvinenia z kacírstva.

Dielo:
Dialóg o dvoch najväčších sústavách sveta, ptolemaiovskej a koperníkovskej (1630)
Sidereus Nuncius (Hviezdny posol, 1610)
De Motu (O pohybe, 1589 - 1592)
Rozhovory o dvoch nových vedách (1638).

Gall, France

Gall, France
France Gall
Francúzsko
* 9. 10. 1947
speváčka.
Otec Robert (hudobný textár).
Manžel Michel Berger (spevák, skladateľ, † 2. 8. 1992, sobáš 22. 6. 1976).

1965: hlavná cena Eurovízie.
1997: zomiera dcéra (cystická fibróza).

Garland, Judy

Garland, Judy
Judy Garland
USA
* 10. 6. 1922
22. 6. 1969 (Londýn)
herečka a speváčka, vlastným menom Frences Gumm.
Otec Frank.
Matka Ethel.
Sestra Mary, Dorothy.
Dcéra Liza Minnelli.
Ako prvá naspievala koledu Have Yourself a Merry Little Christmas od Hugha Martina.

Filmografia:
Já a moje prízraky (TV film) (2001)
Alone. Life Wastes Andy Hardy (1998)
Údolie bábik (1967)
Judy Garland in Concert (1964)
Child Is Waiting, A (1963)
Mohla by som spievať
Gay Purr-ee (1962)
Judy Garland Show (TV film)
Norimberský proces (1961)
Pepe (1960)
Andy Hardy Comes Home (1958)
Judy Garland Special, The (TV film) (1956)
Ford Star Jubilee (TV seriál) (1955)
Zrodila se hviezda (1954)
Summer Stock (1950)
In the Good Old Summertime (1949)
Pirát (1948)
Veľkonočná prehliadka
Words and Music
Harvey Girls, The (1946)
Till the Clouds Roll by
Hodiny (1945)
Ziegfeldov kabaret
Stretneme sa v St. Louis (1944)
Girl Crazy (1943)
Presenting Lily Mars
Strictly G.I.
Thousands Cheer
For Me and My Gal (1942)
We Must Have Music
Babes on Broadway (1941)
Life Begins for Andy Hardy
Ziegfeld Girl
Andy Hardy Meets Debutante (1940)
If I Forget You
Little Nellie Kelly
Strike Up the Band
Babes in Arms (1939)
Čarodej zo zeme Oz
Everybody Sing (1938)
Listen, Darling
Love Finds Andy Hardy
Broadway Melody of 1938 (1937)
MGM Christmas Trailer
Víťazný beh
Every Sunday (1936)
Pigskin Parade
Fiesta de Santa Barbara, La (1935)
Bubbles (1930)
Holiday in Storyland, A
Wedding of Jack and Jill, The
Big Revue, The (1929)

Graff, Anton

Nemecko
* 18. 11. 1736
22. 6. 1813
maliar.
Vynikajúci portrétista významných osobností (Lessing, Herder, Gellert, Schiller, …).
Autor mnohých autoportrétov.


Haakon VII.
Haakon, Christian Frederik Carl Georg Valdemar Axel

Nórsko
* 3. 8. 1872 (Charlottenlund, Dánsko)
† 21. 9. 1957 (Oslo)
politik, panovník.
Manželka Maud z Walesu (otec Eduard VII., sobáš 22. 7. 1896).
Syn Alexander Dánsky (ako dvojročný prekrstený na Olafa, neskorší Olav V.).
1905: kráľ (po rozpade únie so Švédskom, korunovaný 22. 6. 1906).

Harabin, Štefan

Slovenská republika
* 4. 5. 1957 (Ľubica)
politik.
4. 7. 2006 - 23. 6. 2009: minister spravodlivosti a podpredseda vlády.
23. 6. 2009: podal demisiu (na základe toho, že ho členovia Súdnej rady SR 22. 6. v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR).

Hejný, Slavomír
Hejný, Slavomil

Česká republika
* 21. 6. 1924
22. 6. 2001 (Praha)
botanik.
Syn Michal.
Riaditeľ Botanického ústavu ČSAV.

Dielo:
Květena České republiky (3 diely)
Zahradnický slovník naučný.

Hilgertová, Štěpánka

Hilgertová, Štěpánka
Štěpánka Hilgertová
Česká republika
* 10. 4. 1968 (Praha)
kajakárka.
Manžel Luboš (sobáš v roku 1986).
Syn Luboš.

1989: MS, Sevige, vodný slalom, hliadky 3×K1, 3. miesto
1991: MS, Tacen (Slovinsko), vodný slalom, hliadky 3×K1, 1. miesto
1992: SP, slalom, K1, 1. miesto
1992: OH, Barcelona (Španielsko), slalom, K1, 12. miesto
1994: Akademické MS, slalom, K1, 1. miesto
1994: SP, slalom, K1, 3. miesto
1995: SP, slalom, K1, 2. miesto
1996: OH, Atlanta (USA), slalom, K1, 1. miesto
1996: ME, slalom, K1, 2. miesto
1997: MS, Tres Coroas (Brazília), slalom, K1, 2. miesto
1998: ME, Roudnice nad Labem, slalom, K1, 2. miesto
1999: ME, Mezzana (Taliansko), slalom, K1, 1. miesto
1999: SP, slalom, K1, 2. miesto
1999: MS, Seu d Urquel (Španielsko), slalom, K1, 1. miesto
2000: OH, Sydney (Austrália), slalom, K1, 1. miesto
2000: MS, slalom, K1, 2. miesto
2003: SP celkově, vodný slalom, K1, 2. miesto
2003: MS, Augsburg (Nemecko), slalom, K1, 1. miesto
2003: MS, Augsburg (Nemecko), vodný slalom, hliadky 3×K1, 2. miesto
2004: OH, Athény (Grécko), vodný slalom, K1, 5. miesto
2004: MČR, Lipno, vodný slalom, K1, 2. miesto
2004: SP celkovo, vodný slalom, K1, 9. miesto
2005: SP celkově, vodný slalom, K1, 2. miesto
2005: MS, Sydney (Austrália), vodný slalom, hliadky 3×K1, 1. miesto
2005: MS, Sydney (Austrália), vodný slalom, K1, 4. miesto
2005: Najlepší kanoista ČR, 3. miesto
2006: MS, Praha, vodný slalom, K1, 5. miesto
2006: MS, Praha, vodný slalom, hliadky 3×K1, 2. miesto.
2007: MS, Foz do Iguaçu, vodný slalom, hliadky 3×K1, 2. miesto, K1, 3. miesto.
2010: MS, Lublaň, vodný slalom, hliadky 3×K1, 1. miesto.
2011: MS, Bratislava, vodný slalom, hliadky 3×K1, 2. miesto.
2013: MS, Praha, vodný slalom, hliadky 3×K1, 1. miesto.
22. 6. 2014: 3. mieto v Svetovom pohári - slalom.

Hrivnák, Pavel

Slovenská republika
politik.
22. 6. 1989 - 8. 12. 1989_ predseda vlády SSR.

Hudeček, Zdenko

● Rakúsko Uhorsko/Československo
* 22. 6. 1887 (Terezín)
† 28. 9. 1974 (Frýdek-Místek)
námorník, veliteľ ponorky (U17, U28, potopených 10 obchodných lodí, 1 torpédoborec).
11. 6. 1906 - 1. 5. 1910: štúdium na Námornej akadémii Cisárskeho a kráľovského vojnového námorníctva vo Fiume (dnes Rijeka).
1913: výcvik na ponorkách.
1915: veliteľ ponorky U17.
10. 7. 1916 potopil taliansky torpédoborec Impetuoso.
6. 3. 1917 - 25. 7. 1918: veliteľ ponorky U28.
1919: veliteľ československého ozbrojeného loďstva.
3. 6. 1922: odchod do civilu (podozrievaný z vojnových zločinov).

Hurbanová-Kronerová, Terézia
Kronerová-Hurbanová, Terézia

Hurbanová-Kronerová, Terézia
Terézia Hurbanová-Kronerová
Slovenská republika
* 22. 6. 1926 (Gajary)
† 15. 6. 1999
herečka.
Manžel Jozef.
Dcéra Zuzana.

Filmografia:
Právo na minulosť (1989)
Jubileum (TV film) (1988)
Matej Bel z Očovej (TV film) (1987)
Čarbák (TV film) (1986)
Pred sviatkami (TV film) (1985)
Bola som z olova (TV film) (1984)
Na druhom brehu sloboda
Anička Jurkovičová (TV film) (1983)
Doktor Bencúr (TV film) (1982)
Pád hore (TV film)
Bičianka z doliny (TV film) (1981)
Služobná cesta (TV film)
Choď a nelúč sa (1979)
Viťúzi (divadelný záznam) (1978)
Zhŕňajova nevesta (TV film)
Žena úspešného muža (TV film)
Druhá láska (TV film) (1977)
Sedem krátkych rokov inžiniera Hagaru (TV film)
Anjel prichádza oknom (TV film) (1976)
Červené víno (TV film)
Do posledného dychu
Páva (TV film)
Sváko Ragan (TV film)
Syn (TV film)
Nepokojná láska (TV seriál) (1975)
Kronika (TV film) (1974)
Kto odchádza v daždi...
Nešťastník (TV film)
Slovácko sa nesúdí (TV seriál)
Škriatok (TV film)
Hriech Kataríny Padychovej (1973)
Na jednom dvore (TV film)
Očovské pastorále
Slávna chvíla tichého života (TV film)
Prečo Adam Chvojka vicerichtár spáva doma ? (TV film) (1972)
Vassa Železnovová (divadelný záznam) (1970)
Stopy na Sitne (1968)
Dvorné dámy (TV film) (1967)
Hernani (TV film)
Mister Scrooge (TV film)
Živý bič (TV film) (1966)
Neprebudený (TV film) (1965)
Oko za oko (TV film)
Smoliarka (TV film) (1964)
Výhybka (1963)
Priehrada (1950).

Huxley, sir Julian Sorell

Veľká Británia
* 22. 6. 1887
† 14. 2. 1975
biológ a spisovateľ.
1947 - 1948: Prvý generálny riaditeľ UNESCO.
Zaoberal sa experimentálnou zoológiou, študoval najmä alometrický rast živočíchov.

Hydra

● Vodný had
najväčšie súhvezdie (jarnej oblohy) na severnej pologuli.
● mytologický had s mnohými hlavami.
● mesiac Pluta.
Objavený v roku 2005.
Oficiálne pomenovaný od 22. 6. 2008.
18. 7. 2014: kozmická sonda New Horizons prostredníctvom Long Range Reconnaissance Imager (Lorri) ulovila prvé snímky Hydry.

HZDS
Hnutie za demokratické Slovensko
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko
ĽS-HZDS

Slovenská republika
politická strana.
Založená 5. 3. 1991 (zaregistrované 3. 5. 1991).
Vznikla odštepením od VPN.
Ustanovujúci zjazd sa konal 22. 6. 1991 v Banskej Bystrici.
6. 6. 1992: víťazstvo v parlamentných voľbách na Slovensku (v rámciČSFR).
Na republikovom sneme konanom 14. 6. 2003 strana zmenila názov - Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).
od 7. 9. 2013 je strana bez predsedu (Vladimírovi Mečiarovi vypršal mandád predsedu strany) a stranu vedie grémium.


Charon
Cháron

● mesiac planéty Pluto.
Priemer mesiaca je 1.043 km.
Od Pluta sa nachádza asi 20.000 km.
Objavený bol 22. 6. 1978 (James Christy).
● Charón
v gréckej mytológii prievozník, ktorý prevážal duše mŕtvych cez Acheruntské jazero v podsvetí do ríše mŕtvych.
Otec Erebus.
Matka Nykta.

Chorvátsko
Chorvátska republika
Republika Hrvatska

Chorvátsko
Chorvátsko
● republika na Balkáne.
Rozloha 56.610 (56.542) km2.
Hlavné mesto Záhreb (Zagreb).
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je štát na Balkánskom polostrove na brehu Jadranského mora. Je to krajina bývalej Juhoslávie.
Starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi.
1. storočie - 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše.
6. stor. - 9. stor.: súčasťou Byzantskej ríše.
6. - 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.).
8. stor.: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša.
koniec 9. storočia - 11. stor.: samostatné chorvátske kniežatsvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska (od roku 1102).
1091 a 1102 - 1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie).
14. stor. - 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok.
od 15. stor.: sústavne napádané Turkami (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovensko, neobsadená Dalmácia Benátkam).
pred 1700: vytlačenie Turkov.
1797 - 1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805 - 1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku).
prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadajúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus).
1848 - 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku.
1867 - 1918: po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska, Dalmácia je súčasťou Predlitavska.
1868 - 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko - uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
koniec 19. storočia: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery, jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistiký a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorsku.
1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. 12. 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
1939 - 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu.
10. 4. 1941 - 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu.
1945: Chorvátsko opäť jednou zo zväzových republík Juhoslávie.
1990: apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom).
august 1990: premenovanie na "Chorvátska republika".
1991 - 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. 6. 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (odpojenie dokončené 8. 10. 1991, krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995, v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát: Republika srbská Krajina.
Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, avšak v súčastnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
4. 8. 1995: začala vojenská operácia chorvátskej armády pod názvom Búrka, ktorou opätovne získal Záhreb kontrolu nad tretinou svojho územia ovládaného Srbmi. Búrka (Oluja) trvala 84 hodín. Operácii Búrka velil generál Ante Gotovina, ktorého haagsky tribunál v tejto súvislosti obžaloval z vojnových zločinov.
1997: autoritatívny Tudjman opäť zvolený prezidentom.
1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami.
2004: oficiálny kandidát na členstvo v EU.
1. 4. 209: člen NATO.
10. 6. 2011: Európska komisia ukončila prístupové konanie s Chorvátskom.
22. 1. 2012: voliči v Chorvátsku v referende odsúhlasili vstup krajiny do .
1. 7. 2013: vstup do .
16. 7. 2014: parlament schválil vládny návrh zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia.

Sviatky:
22. 6. - Deň boja proti fašizmu
25. 6. - Deň vyhlásenia nezávislosti (1991).



Janečko, František

Slovenská republika
* 22. 6. 1987 (Podunajské Biskupice)
bežec na lyžiach.

jaskyňa, Harmanecká

Slovenská republika
kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch pri Harmanci, na severnom svahu vrchu Kotolnica, vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.
22. 6. 1932 ju objavil Michal Bacúrik (vstupná časť jaskyne - Izbica, bola známa od nepamäti).
Verejnosti sprítupnená v rpoku 1950.
dnes je známa dĺžka jaskyne 2.763 m (sprístupnených 720 metrov).
V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Jernek, Karel

Česká republika
* 31. 3. 1910
22. 6. 1992
divadelný a operný režisér.
Dcéra Klára.
1960: pôsobí v ND.
Hosťoval v zahraničí, vyučoval na AMU.

Réžia:
Divoká kachna
Hippodamie
Kateřina Izmailovová
Z mrtvého domu
Libuše.

John, Jiří

Česká republika
* 6. 11. 1923
22. 6. 1972
maliar a grafik.
Manželka Adriena Šimotová.
Člen Umeleckej besedy.

Dielo:
Rákosí
Listoví.


Kadlec, Miroslav

Kadlec, Miroslav
Miroslav Kadlec
Česká republika
* 22. 6. 1964
futbalista.
1991: 1. miesto v Nemeckej lige (1. FC Kaiserlautern).
1996: 2. miesto na ME v Anglicku.
1998: 1. miesto v Nemeckej lige ( 1. FC Kaiserlautern).

kalendár, čínsky

● lunárny kalendár, v ktorom je začiatok roka pohyblivý.
Začína o prvom nove po vstupu Slnka do súhvezdia Vodnára, medzi 21. 1. a 20. 2. gregoriánskeho kalendára.
Mesiace majú 29 alebo 30 dní, rok s 12 mesiacmi má 353, 354 alebo 355 dní. Každé 2 - 3 roky sa so kalendára vkladá prestupný rok, ktorý má 13 mesiacov.
Od roku 1024 sa používal 60 ročný cyklus. Každý rok cyklu nesie svoje meno zvieraťa čínskeho zverokruhu: myš (šu), krava (niou), tiger (chu), zajac (tchu), drak (lung), had (še), kôň (ma), ovca (jang), opica (chou), sliepka (ti), pes (čchuan) a prasa (ču) a nebeský stĺp (živly): drevo (tia, i), oheň (ping, ting), zem (wu, ti), kov (keng, sin), voda (žen, kuej). Rok bol rozdelený na 24 zhruba polmesačných období so začiatkami:
4. 2. - 5. 2. : začiatok jari
19. 2. - 20. 2. : dažďová voda
5. 3. - 6. 3. : zobúdzanie sa hmyzu
20. 3. - 21. 3.: jarná rovnodennosť
5. 4. - 6. 4.: jasno a svetlo
20. 4. - 21. 4.: dážď pre obilie
6. 5. - 7. 5.: začiatok leta
21. 5. - 22. 5.: malá hojnosť
7. 6. - 8. 6.: kosenie obilia
21. 6. - 22. 6.: letný slnovrat
7. 7. - 8. 7.: malé vedro
23. 7. - 24. 7.: veľké vedro
8. 8. - 9. 8.: začiatok jesene
23. 8. - 24. 8.: koniec vedra
8. 9. - 9. 9.: biela rosa
23. 9. - 24. 9.: jesenná rovnodennosť
8. 10. - 9. 10.: chladná rosa
23. 10. - 24. 10.: padanie srieňa
7. 11. - 8. 11.: začiatok zimy
22. 11. - 23. 11.: malý sneh
7. 12. - 8. 12.: veľký sneh
21. 12. - 22. 12.: zimný slnovrat
6. 1. - 7. 1.: malé mrazy
20. 1. - 21. 1.: veľké mrazy.

Vďaka astronomickým znalostiam bol stanovený rok na 365,25 dňa s mesiacmi po 29 a 30 dní. Väčšina rokov mala 12 mesiacov, ale v rámci 19 ročného cyklu sa do niektorých rokov ( 3., 6., 8., 11., 14., 16., 19.) vkladal 13. mesiac.
60 ročný cyklus sa počítal od roku 2637 pred Kristom (pozri Chuang-ti), historický letopočet od roku 2357 pred Kristom (pozri Jao).
Pri prevode na naše počítanie sa počíta so začiatkom 60 ročného cyklu v roku 4.

Kalina, Josef Jaroslav

Česká republika
* 9. 11. 1816
22. 6. 1847
básnik, filológ.

Dielo:
Kšaft (balada)
Soustrázeň (balada)
Hadrnice (balada)
Zpěv o povodni roku 1845 (poviedka)
Jan Kvarin (poviedka)
Píseň litevská.

Kanada
Dominion of Canada
Puissance du Canada

Kanada
Kanada
Kanada
politická mapa

panovník II.
premiér Stephen Harper
● britské domínium v rámci Britského spoločenstva národov v Severnej Amerike včítane arktických ostrovov.
Rozloha 9.976.139 km2.
Hlavné mesto Ottawa.
Hlavou štátu je britský panovník zastupovaný generálnym guvernérom.
Najstaršími obyvateľmi boli Eskimáci, Indiáni.
Okolo roku 1000 tam pristál Leif Eriksson.
1497: John Cabot zaberá Kanadu pre Anglicko.
16. storočie: na pobreží pristávajú prví francúzski moreplavci (Jacques Cartier).
1534 - 1536: Jacques Cartier sa plaví po rieke Sv. Vavrinca.
1604: príchod francúzských osadníkov. Založenie "Nového Francúzska". Kanada prehlásená francúzskou dŕžavou.
1689 - 1763: po francúzsko-indiánskych vojnách zanikla francúzska moc v Kanade, získala ju Veľká Británia.
1713: Utrechtský mier.
1754 - 1763: anglo-francúzsky boj o prevahu v Severnej Amerike, Francúzsko stráca Kanadu v prospech Veľkej Británie.
1759: v bitke u Québecu Briti porážajú Francúzov.
1760: Briti sa zmocňujú Montrealu.
1763: celé Nové Francúzsko súčasťou Britskej ríše.
1774: Québecký zákon na ochranu práv francúzskeho etnika (Quebec Act, akceptácia katolíckeho náboženstva, francúzskeho civilného zákonníka, francúzštiny ako úradného jazyka).
1791: ústavný zákon o rozdelení Québecu.
9. 7. 1793: prijatý zákon zakazujúci import otrokov.
1812 - 1815: počas americko-britskej vojny pokusy USA o obsadenie Kanady (USA do Kanady vpadli 12. 7. 1812).
1840: Britániou vyhlásená samosprávna federácia dolnej a hornej Kanady.
1846: ukončené územné spory s USA (Oregonská zmluva).
8. 6. 1866: uskutočnila sa prvá schôdza kanadského parlamentu.
1867: vytvorené domínium (prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného domínia, krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba, následne bola pripojená Britská Kolumbia).
1. 6. 1867: Kanada zjednotená, získava štatút domínia.
1873: v dolnej Kanade povstanie za nezávislosť.
1914 - 1918: v I. svetovej vojne je Kanada jeden zo Spojencov.
1931: Westminsterským štatútom zisk formálnej nezávislosti rámci Britského Spoločenstva.
1939 - 1945: v II. svetovej vojne je Kanada jeden zo Spojencov.
1949: Newfoundland 10. kanadskou provinciou.
1950 - 1953: vojna v Kórei, kanadskí vojaci bojujú v jednotkách OSN.
1959: prieplav Sv. Vavrinca spája Veľké jazerá s Atlantickým oceánom.
15. 12. 1964: národný parlament schválil novú národnú vlajku. Na bielom podklade s postrannými červenými pruhmi je zobrazený javorový list.
15. 2. 1965: zavedená zástava s červeným štylizovaným javorovým listom (používaný od začiatku 18. storočia ako kanadský národný symbol) namiesto dovtedajšej britskej červenej zástavy (Red Ensign) so štítom vo vlajúcej časti.
30. 7. 1971: Kanada sa stala prvou krajinou na svete, ktorá povolila nevyliečiteľne chorým pacientom pestovať a fajčiť vlastnú marihuanu, bez ohľadu na protesty lekárov.
22. 6. 1976: zrušený trest smti (uvádzaný je i dátum 14. 7. 1976).
1980: voliči v Québecu proti snahám o odtrhnutie.
6. 12. 1989: Marc Lepine zabil v budove Strojárskej fakulty Montrealskej univerzity 14 študentiek. V roku 1991 kanadská vláda vyhlásila 6. december za Národný deň pamiatky a akcií proti násiliu páchanému na ženách.
1. 7. 1990 sa hymnou stala pieseň O Canada.
17. 4. 1982: zákon o Kanade v novej ústave ruší zbytky britskej kontroly.
2. 1. 1979: zavedenie metrického systému.
16. 4. 1982: kráľovná Alžbeta II. ako hlava kanadského štátu podpísala novú ústavu Kanady. Kanada sa stala úplne nezávislým štátom.
1990: neúspech Dohody od jazera Meech na ochranu québeckej kultúry a jazyka.
1994: podpis Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
30. 10. 1995: québeckí voliči opäť v referende odmietajú nezávislosť, provincia zostáva súčasťou Kanady.
1. 4. 1999: v Severozápadných teritótiách vzniká Nunavut, samospráva Inuitov (Eskimákov).
29. 6. 2005: Kanadská Dolná snemovňa schválila zákon, ktorý umožňuje sobáše osôb rovnakého pohlavia.
14. 7. 2009: zavedená vízová povinnosť pre občanov Česká republika pre vysoký počet žiadateľov o azyl.
2012: reformovaný azylový zákon. Po jeho zavedení 15. 12. 2012 sa znížil počet žiadateľov a azyl o 99%.
14. 11. 2013: zrušené vízovej povinnosti pre občanov Česká republika.
20. 12. 2013: Kanada plne legalizovala prostitúciu.
2. 3. 2014: Kanada odvolala z Ruska svojho veľvyslanca.
26. 6. 2014: Najvyšší súd Kanady uznal právo pôvodných obyvateľov na pôdu.
3. 10. 2014: vláda oznámila, že sa pridá k leteckým útokom na Islamský štát.
8. 10. 2014: parlament schválil zapojenie krajiny do leteckých úderov proti Islamskému štátu v Iraku. Útoky na pozície tohto radikálneho hnutia v Sýrii kanadskej letectvo podnikať nebude.
22. 10. 2014: kanadské úrady zvýšili stupeň nebezpečenstva terorizmu v krajine z nízkeho na stredný pre množiace sa vyjadrenia niekoľkých radikálnych skupín ako al-Káida alebo Islamský štát.

Sviatky:
21. 6. - Národný deň Prvých národov
24. 6. - Discovery Day (výročie Cabotovho objavu roku 1497).

Katainen, Jyrki

Fínsko
* 14. 10. 1971 (Siilinjärvi)
politik.
19. 4. 2007 - 22. 6. 2011: miestopredseda vlády a minister financií.
22. 6. 2011: premiér.
5. 4. 2014: avízoval svoju abdikáciu v júni 2014, kedy mu končí mandád predsedu Národnej koaličnej strany.
16. 6. 2014: odstúpil z postu premiéra.

Kišdy, Benedikt

Slovenská republika
* asi 1598
22. 6. 1660 (Jasov)
jágerský biskup.
1654: založil v Košiciach jezuitské kolégium, ktoré bolo v roku 1657 povýšené na akadémiu a v roku 1660 na univerzitu.

Knotek, Ivan

Slovenská republika
politik.
12. 10. 1988 - 22. 6. 1989: predseda vlády SSR.

Koch, Martin

Švédsko
* 23. 12. 1882 (Norrland)
22. 6. 1940
spisovateľ.
Jeden z prvých predstaviteľov švédskej proletárskej literatúry.
Realisticky líčil život robotníkov.

Dielo:
Arbetare (Robotníci, 1912)
Timmerdalen (Údolie dreva, štvordielny román, 1913).

koncil, Efezský

● koncil konaný od 22. 6. 431 do 10. 7. 431.
Na koncile bol uznané Nicejské vyznanie, odsúdená heréza.
Koncil odsúdil nestorianizmus.

Po Efezskom koncile (431) postavil pápež Sixtus III. na pahorku Esquilinus na počesť Svätej Bohorodičky Hlavnú mariánsku baziliku.
Bazilike neskôr dali meno Santa Maria Maggiore.
Je to najstarší chrám na Západe zasvätený úcte Panne Márii.
V rímskom kalendári je sviatok uvedený od roku 1568.

Konwicki, Tadeusz

Poľsko
* 22. 6. 1926
prozaik, scenárista, režisér a publicista.

Dielo:
Nemý snár
Čierna kronika lásky
Malá apokalypsa.

Réžia:
Dolina Issy.

Köppen, Wladimir Peter

Nemecko
* 25. 9. 1846
22. 6. 1940
meteorológ ruského pôvodu.
Priekopník aerológie.
Vytvoril klasifikáciu podnebí.

kriket

● pálková hra obľúbená v Anglicku a v Austrálii.
Hrajú dve družstvá o 11 hráčoch s tvrdou loptou.
22. 6. 1814 sa v Londýne odohral prvý turnaj lordov.

Kristofferson, Kris

Kristofferson, Kris
Kris Kristofferson
USA
* 22. 6. 1936
herec.

Filmografia:
Planéta opíc
Vôňa cyklónu
Rytieri
Faraónova armáda
Vojakova dcéra neplače.

Kroner, Jozef

Kroner, Jozef
Jozef Króner
Slovenská republika
* 20. 3. 1924 (Staškov)
† 12. 3. 1998 (Bratislava)
herec.
Manželka Terézia Hurbanová-Kronerová (* 22. 6. 1924, † 15. 6. 1999, herečka).
Dcéra Zuzana.
1948 - 1956: pôsobenie v divadle v Martine.
1956 - 1984: po ôsmich rokoch odchod z martinského divadla do SND v Bratislave.
1967: titul zaslúžilý umelec.
1978: titul národný umelec.

Filmografia:
1995: …ani smrt nebere
1995: Tajomstvo šťastia (TV film)
1994: Albert, Albert (TV film)
1994: Vášnivý polibek
1992: Cudzinci (TV film)
1992: Dědictví aneb Kurvahošigutntag
1992: Najdúch (TV film)
1992: O psíčkovi a mačičke (TV film)
1992: Pavilón číslo 6 (TV film)
1991: Árnyék a havon
1990: Čertík Lucifuk
1990: Králíci nemají jména (TV film)
1990: Rýchlik (TV film)
1990: Ty, jenž jsi na nebesích
1989: Můj přítel d'Artagnan
1988: Dědek (TV film)
1988: Jubileum (TV film)
1988: Lovec senzací
1988: Vlakári
1987: Jiný pohled
1987: Neďaleko do neba
1985: Kamenný chodníček (TV film)
1983: Lekár umierajúceho času (TV seriál)
1983: Tisícročná včela (TV seriál)
1982: Jäger, Die
1982: Jiný pohled
1982: Megáll az idö
1982: Největší pecivál na světě
1982: Přeludy pouště
1982: Sůl nad zlato
1982: Život bez konca (TV seriál)
1981: Kosenie jastrabej lúky
1980: Bez ženské a bez tabáku (TV seriál)
1979: Dve frašky (TV film)
1979: John Gabriel Borkman (divadlo)
1979: Mišo (TV film)
1979: Téglafal mögött, A
1978: Nech žije deduško (TV seriál)
1978: Teketória
1978: Viťúzi (divadlo)
1977: Konečná stanica (TV film)
1977: O Ťuťmákovi a Herešte (TV film)
1977: Teketória
1977: Vianočné oblátky (TV film)
1977: Vládca Oidipus (TV film)
1977: Živá mŕtvola (divadlo)
1976: My sme malí muzikanti (TV seriál)
1976: Stratená dolina
1976: Sváko Ragan (TV film)
1975: Pacho, hybský zbojník
1974: Oblaky - modriny (TV film)
1974: Slovácko sa nesúdí (TV seriál)
1974: Sťopka a Šidielko (TV film)
1974: Škriatok (TV film)
1974: Végül
1973: Očovské pastorále
1973: Pásli ovce valasi (TV seriál)
1973: Putovanie do San Jaga
1973: Vymenená princezná (TV film)
1972: Don Juan (divadlo)
1972: Mumu (TV film)
1972: Prečo Adam Chvojka spáva doma (TV film)
1972: Stávka o Leokádiu (TV film)
1972: Večne mladá história (TV film)
1972: Zajtra bude neskoro
1971: Kocúrkovo (TV film)
1971: Ženy v ofsajdu
1970: A. C. Dupin zasahuje (TV seriál)
1970: Pán si neželal nič
1970: Rysavá jalovica (TV film)
1970: Strach z pekla (divadlo)
1969: Slnečný kúpeľ (TV film)
1969: Touha zvaná Anada
1968: Dialóg 20 - 40 - 60
1968: Dobrodružstvá kuchárika Buchtičku (TV seriál)
1968: Koniec a začiatok (TV film)
1968: Mladá mníška (TV film)
1968: Muž, který lže
1968: Traja svedkovia
1967: Muž, který stoupl v ceně
1966: Lidé z maringotek
1966: Živý bič (TV film)
1965: Caligula (TV film)
1965: Kubo (TV film)
1965: Mŕtvi nespievajú (TV film)
1965: Obchod na korze
1965: Žltý dostavník (TV film)
1964: Dundo a tí druhí (TV film)
1964: Charleyho teta (TV film)
1963: Kar na konci roka (TV film)
1962: Jánošík I., II.
1962: Polnočná omša
1962: Trasorítka (TV film)
1961: Pokorené rieky
1960: Jerguš Lapin
1960: Malá manekýnka / Strieborný favorit
1958: Statočný zlodej
1958: Šťastie príde v nedeľu
1957: Zemianska česť
1956: Čert nespí
1956: Posledná bosorka
1955: Štvorylka
1954: Drevená dedina
1953: Pole neorané
1951: Akce B
1949: Katka.

Bibliografia:
Herec na udici (1970)
Herec nielen na udici (1974)
O rybke Beličke (rozprávky, 1983)
S kamerou a udicou (1979)
Neobyčajný testament (1982).

Kronerová, Zuzana
Kronerová, Zuzana

Kronerová, Zuzana
Zuzana Krónerová
Slovenská republika
* 17. 4. 1952 (Martin)
herečka.
Otec Jozef.
Matka Terézia Hurbanová-Krónerová (* 22. 6. 1924, † 15. 6. 1999, herečka).

Filmografia:
Šťastie
Šťastie (2005)
Pupendo (2003)
Divoké včely (2001)
Fiaker číslo 21 (1999)
Lea (1996)
Ženský vtip (1996)
O krásnej strige (1994)
Zhrňajova nevesta (1991)
Keď hviezdy boli červené (1990)
Čarbanice (1982)
Fénix (1981)
Nevera po slovensky I-II (1981)
Demokrati (1980)
Nebezpečné známosti (1980)
Mišo (1979)
Pochábeľ (1979)
Krutá ľúbosť (1978)
Inkognito (1978)
Sváko Ragan (1976)
Vivat Beňovský! (1975)
Figliar Sťopka (1974)
Vymenená princezná (1973).

Kubáň, Lukáš

Česká republika
* 22. 6. 1987
futbalista.

Kutinová, Amálie

Česká republika
* 22. 6. 1898 (Rouchovany)
† 30. 3. 1965 (Vrchlabí)
spisovateľka.
Dcéra Marie Kubátová.

Dielo:
Gabra a Málinka, povedené dcerky (1935)
Gabra a Málinka ve městě (1936)
Gabra a Málinka se učí latinsky (1937)
Gabra a Málinka v čarovné zemi (1938)
Strýc Ozef a jeho kakraholti (1941)
Gabra a Málinka - galánečky (1942)
Gabra a Málinka v Praze (1942)
Naši pacienti I. (1946)
Naši pacienti II. (1947)
Okolo Gabry a Málinky (1947)
Farmaceutka (1947)
České stařenky (1947)
Betlém zvířátek (1947)
Pohádky mezi nebem a zemí (1948)
Krkonošské pohádky (1957)
Krakonošův rok (1958) spolu s Marií Kubátovou
Vo hajnejch a pytlákách (1960)
Muzikantské řemeslo (1964)
Krakonošův špalíček (1965) spolu s Marií Kubátovou
Pobejtky za kamny i na sluníčku (1965)
Muzikantské řemeslo a devatero jinejch (1968) spolu s Marií Kubátovou
Pohádky z hor
Málinčina zvířátka.


Larsen, Henning

Larsen, Henning
Henning Larsen: bytový dom vo Vejle
Dánsko
* 20. 8. 1925
22. 6. 2013
architekt.

Dielo:
koncertná sieň Harpa (Raykjavík, Island)
budova saudskoarabského ministerstva zahraničia v Rijáde (1984)
mestská knižnica v Malmö
bytový dom vo Vejle (Dánsko).

Lauper, Cyndy

Lauper, Cyndy
Cyndy Lauper
USA
* 22. 6. 1953
speváčka, herečka, spisovateľka a režisérka.
Manžel David Thornton (sobáš v roku 1991).
Syn Declyn Wallace Thornton Lauper.

Albumy:
She’s So Unusual
True Colors
Twelve Deadly Cyns... and Then Some
Bring Ya to the Brink
A Night to Remember
Memphis Blues, Hey Now! (Remixes & Rarities)
The Body Acoustic
At Last, Shine
The Essential Cyndi Lauper
Hat Full of Stars
Sisters of Avalon
The Best Remixes
True Colors: The Best of Cyndi Lauper
Merry Christmas... Have a Nice Life!
Wanna Have Fun
To Memphis With Love
The Great Cyndi Lauper
Time After Time: The Best Of
The Very Best of Cyndi Lauper
Playlist: The Very Best of Cyndi Lauper
Time After Time (The Cyndi Lauper Collection)
Floor Remixes
36 All-Time Favorites!
Grandes Sucessos
Feels Like Christmas
Media Markt Collection: Cyndi Lauper
Gold: Greatest Hits
21 Grandes Sucessos (disc 1)
2005-12-03: Lakewood Civic Auditorium
Lakewood
OH
USA
Live in Paris
Savoir Faire
Kinky Boots: The New Musical Based on a True Story
Greatest Hits
The Best Of
Collections

Filmografia:
Henry & Me (2014)
Dirty Movie (2011)
Tu a tam (2009)
Super drbna (TV seriál) (2007)
Zberatelia kostí (TV seriál) (2005)
Higglytown Heroes (TV seriál) (2004)
That's So Raven (TV seriál) (2003)
Opportunists, The (2000)
Závada Blair Witch (TV film)
Happy Prince, The (TV film) (1999)
Unauthorized Biography: Milo, Death of a Supermodel (TV film) (1997)
Mrs. Parker a začarovaný kruh (1994)
Život s Mikeym (1993)
Som do tebe blázon (TV seriál) (1992)
Off and Running (1991)
Mother Goose Rock 'n' Rhyme (TV film) (1990)
Vibrácie (1988)
Patti Labelle Show, The (TV film) (1985)

Lom, Petr

Lom, Petr
Petr Lom
Česká republika
* 15. 7. 1935 (Praha)
† 3. 5. 2003 (Abidžan, Pobrežie Slonoviny, udávané i 4. 5. 2003)
lekár, politik, diplomat.
1960 - 1964: chirurg v chomutovskej nemocnici (OÚNZ).
1967: expert ministerstva zdravotníctva ČSSR v okresnej nemocnici v Alžírsku.Po návrate do roku 1978 pracoval na chirurgickej klinike FN pod Petřínem (Praha), potom viedol úrazové oddelenie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a framaceutov vo FN na BUlovke (Praha).
1990 - 1992: poslanec ČNR (OF).
1991: vstup do ODS.
22. 7. 1992 - 22. 6. 1993: minister zdravotníctva (ODS). Odvolaný predsedom vlády Václavom Klausom po protestoch ambulantných lekárov (zaviedol totiž poistenecký systém).
1993 - 1995: poslanec parlamentu.
1995 - 1999: veľvyslanec vo Francúzsku.
2000 - 2003: veľvyslanec v Pobreží Slonoviny. Počas výkonu funkcie zomrel na pľúcnu embóliu.

Londýn

Veľká Británia
hlavné mesto ležiace v juhovýchodnom Anglicku, 75 km nad ústim rieky Temža.
Rozloha 1.580 km2.
Skladá sa z Greater London (grófstvo), Outer London (predmestia), City of London (jadro mesta na severnom brehu Temže), Downing Street (sídlo vlády), East End (továrenské štvrte).
Stredoveká mytológia Geoffreya Monmoutha uvádza, že Londýn bol založený Trójanom Brutom v dobe bronzovej a bol pomenovaný Troia Nova alebo Trinovantum.
Kráľ Lud toto mesto premenoval na CaerLudein, z ktorého pochádza názov Londýn.
43: prvá zmienka o osade Londinium. Založili ju rímske légie cisára Claudia.
V 1. storočí stredisko provincie Britannia.
V 7. storočí kráľovstvo východných Sasov.
Od 8. storočia sídlo panovníka.
1176: začala stavba mosta London Bridge (dokončená v roku 1209).
v polovici 14. storočia mesto stratilo polovicu obyvateľstva v dôsledku nákazy tzv. čiernej smrti (Black Death).
13. 6. 1381: Londýn obsadili vzbúrení anglickí nevoľníci pod vedením Wata Tylera.
Od 16. storočia najväčší anglický prístav.
1665 - 1666: morová nákaza Veľkým morom (Great Plague, počas nej zomrelo asi 60 000 ľudí).
2. 9. - 5. 9. 1666: Veľký požiar Londýna (Great Fire of London). Požiar zničil asi 60 % City, vrátane pôvodnej katedrály svätého Pavla, 87 kostolov, 44 sídiel cechov a kráľovskú burzu.
1694: bola založená Bank of England a Východoindická spoločnosť.
2. 12. 1697: otvorili zrekonštruovanú Katedrálu sv. Pavla v Londýne, ktorú po zničení v občianskej vojne navrhol architekt Christopher Wren.
1750: bola založená prvá profesionálna policajná jednotka - Bow Street Runners.
1800: mesto dosiahlo 1 milión obyvateľov (Londýn bol v tej dobe najväčším mestom sveta).
22. 6. 1814: v meste sa odohral prvý turnaj lordov v krikete.
13. 6. 1917: Londýn bombardovali nemecké lietadlá typu Gotha - prvé diaľkové bombardéry v prvej svetovej vojne. Pri bombardovaní zahynulo 162 osôb.
10. 5. 1824: pre verejnosť otvorená Národná galéria.
11. 6. 1859: prvýkrát vyšiel londýnsky večerník Evening Standard.
2. 8. 1875: v Londýne otvorili prvú dráhu špecializovanú pre kolieskové korčule vo Veľkej Británii.
1888: bolo založené nové grófstvo – Londýn, spravované inštitúciou London County Council.
4. 11. 1890: uviedli do prevádzky prvý elektrifikovaný systém podzemnej dráhy na svete.
30. 6. 1894: slávnostne otvorený Tower Bridge.
17. 8. 1896: v Londýne sa stalo prvé smrteľné automobilové nešťastie v histórii.
9. 6. 1904: u skutočnil sa premiérový koncert Londýnskeho symfonického orchestra.
30. 11. 1936: zhorel do tla londýnsky Krištáľový palác postavený pre prvú Svetovú výstavu v roku 1851.
9. 4. 1938: otvorená budova Národnej galérie.
1939: Londýn dosiahol 8.615.245 obyvateľov (najvyšší počet obyvateľov v dejinách Londýna).
21. 1. 1944: Luftwaffe zahájilo operáciu Steinblock - bombardovanie Londýna.
8. 3. 1944: zahájené útoky na mesto strelami V-2.
25. 9. 1956: uviedli do prevádzky transatlantické telefónne vedenie - 3600 kilometrov dlhý kábel na morskom dne.
27. 6. 1967: v meste bol nainštalovaný prvý bankomat.
26. 3. 1973: po 171 rokoch od založenia povolili ženám prvý raz obchodovať v budove londýnskej burzy cenných papierov. Prvým stockbrokerom bola Susan Shaw.
7. 7. 2005: 4 bombové útoky (jeden v autobuse a 3 v metre) neznámej islamskej teroristickej skupiny ochromili život hlavného mesta. Zahynulo 52 ľudí vrátane štyroch útočníkov, vyše 700 zranených. K činu sa 1. 9. 2005 prihlásila al-Kajda.
21. 7. 2005: pokus o útok na verejnú dopravu. Bomby nacielené na tri súpravy metra a jeden autobus zlyhali.
29. 7. 2005 polícia zadržala 4 podozrivých, ktorí údajne útočili.
5. 7. 2012: slávnostne otvorený mrakodrap The Shard.

Lucas, George Walton Jr.

Lucas, George Walton Jr.
George Lucas
USA
* 14. 5. 1944 (Modesto, Kalifornia)
filmový režisér a producent.
Manželka Marica Lou Griffin (rozvod v roku 1983).
Manželka Mellody Hobson (sobáš 22. 6. 2013).
Dcéra (adoptívna) Amanda.

Dielo:
THX 1138
Americké graffiti
Hviezdne vojny
  Epizóda 1: Skrytá hrozba
  Epizóda 2: Klony útočia
  Epizóda 3: Pomsta Sithov
  Epizóda 5: Impérium vracia úder, premiéra prvého dielu 25. 5. 1977.

Lugo, Fernando

Paraguay
* 30. 5. 1951 (San Solano)
kňaz, politik.
1994 - 2005: biskup diecézy San Pedro.
2008: prezident.
2009: pripustil, že je otcom dieťaťa, ktoré splodil počas pôsobenia v biskupskom úrade.
22. 6. 2012: odvolaný parlamentom.

Lyridy, júnové

● meteorický roj.
Úplné označenie Júnové Lyridy.
Začiatok aktivity 11. 6., maximum 17. 6., koniec aktivity 22. 6.
Charakter: slabé meteority.
Hodinová frekvencia až 10 meteor/hod.
Rýchlosť vstupu do atmosféry 33 km/s.


Macejko, Jozef

Macejko, Jozef
Jozef Macejko
Slovenská republika
* 29. 3. 1958 (Prešov)
politik.
12. 8. 1999 - 22. 6. 2002: minister dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Mahdí
al-Mahdí

Mahdí
al-Mahdí
Sudán
* 12. 8. 1844
22. 6. 1885
reformátor, vlastným menom Muhammad Ahmad.
V roku 1881 sa postavil do čela povstania proti turecko-egyptskej nadvláde a britskej expanzii.
1884: sultán Kordofánu.
23. 1. 1885 dobytý Chartúm.
1885 sa stal hlavou mahdistického štátu na území Sudánu.
24. 11.1899 bol definitívne porazený.

Machiavelli, Niccolo

Taliansko
* 3. 5. 1469
22. 6. 1527 (udávané i 21. 6. 1527)
historik, spisovateľ, filozof a politik, štátnik.
Predpokladal, že ľudská spoločnosť nepodlieha božej vôli a ideál štátu videl v rímskej republike.
Po návrate rodu Medicejovcov musel stiahnuť z politického života a písal poéziu, poviedky, komédie a historické rozpravy.
V jeho najznámejšom diele Vladár (1513) sa hovorí o tom, že politická moc a morálka sú dve kategórie, ktoré sa dosť často vylučujú.
Machiavellizmus sa stal pojmom, ktorý označuje cynickú politiku pod heslom účel svätí prostriedky.

Dielo:
1513: Il Principe
1513: Vladár (politický traktát)
Florentské letopisy (historický epos)
Mandragora (komédia).

majstrovstvá Európy vo futbale 1980

Taliansko
Zahájené 11. 6. 1980.
Skončili 22. 6. 1980.
Víťazom sa stalo Nemecko, druhé skončilo Belgicko, Československo skončilo na 3. mieste.

Marešová, Marie

Česká republika
* 22. 6. 1922
† 3. 12. 2003
herečka.
1949: členka Realistického divadla Z. Nejedlého v Prahe.

Filmografia:
Hříšní lidé Města pražského (TV seriál)
Romeo, Julie a tma
Ten svetr si nesvlíkej (komédia).

Mazzini, Giuseppe

Taliansko
* 22. 6. 1805
† 10. 3. 1872
politik.
Bojovník za zjednotenie Talianska.
Zakladateľ tajného republikánskeho združenia Mladé Taliansko (1831).
Bojoval za odstránenie monarchistických dynastií, najmä Habsburskej.
Navrhoval odstránenie pápežskej vlády a zriadenie svetového cirkevného koncilu.
S Kossuthom a inými politickými emigrantmi usiloval o celoeurópsku republiku.
Podieľal sa na zjednotená Talianska.
1831: zakladateľ Mladého Talianska.
Spoluzakladateľ Mladej Európy (1834).
1837 - 1848: v emigráci.
1848 - 1849: bojoval v talianskej revolúcii.
Predvídal vedúcu úlohu Slovanstva v Európe.

McDougall, William

Veľká Británia
* 22. 6. 1871
† 28. 11. 1938
lekár, psychológ.
Spoluzakladateľ odvetvia sociálna psychológia.

Méhul, Etienne Nicolas

Francúzsko
* 22. 6. 1763
† 17. 10. 1817
skladateľ.

Opery:
Ariodante
Husiti
Jozef a jeho bratia.

Milhaud, Darius

Francúzsko
* 4. 9. 1892
22. 6. 1974
skladateľ.
Člen parížskej Šestky.
Plodný autor: symfónie pre malý i veľký orchester, inštrumentálne koncerty, komorná hudba, opery (Médea, Kryštof Kolumbus), balety (Vôl na streche, Stvorenie sveta), …

Minkowski, Hermann

Nemecko
* 22. 6. 1864
† 12. 1. 1909
matematik.
Profesor univerzity v Göttingene.
Vynikal v teórii čísiel, založil tzv. geometriu čísiel.
Pracoval aj v matematickej fyzike, zaoberal sa teóriou čísel, geometriou, hydrodynamikou.
Autor geometrickej interpretácie Einsteinovej špeciálnej teórie relativity pomocou Minkowského priestoru.
Do matematiky zaviedol štvorrozmerný časopriestor.

Mlynář, Zdeněk

Mlynář, Zdeněk
Zdeněk Mlynář
Česká republika
* 22. 6. 1930
† 15. 4. 1997
komunistický reformný politik.
Manželka Rita Klímová.
Syn Vladimír.
Vedúci pracovník Ústavu štátu a práva ČSAV.
1968: predstaviteľ reformného prúdu v KSČ, spolusignatár moskovských protokolov.
Ako jeden z prvých signatár Charty'77.

Dielo:
Mráz přichází z Kremlu (1978).

More, sir Thomas
Thomas Morus
Tomáš More
Tomáš Morus

More, sir Thomas
sir Thomas More
Veľká Británia
* 1478 (alebo 7. 2. 1477, Londýn)
† 6. 7. 1535 (popravený, Londýn)
spisovateľ, humanista, právnik, politik.
Otec Jan (právnik, sudca).
Manželka Jane Colt († 1511, sobáš v roku 1505).
Manželka Alice Middleton (* 1471).
Dcéra Margaréta (matka Jane Colt), Alžbeta (matka Jane Colt), Cecília (matka Jane Colt).
1504: člen parlamentu.
1517: lord kanclér.
1518: člen kráľovskej rady.
1523: hovorca Dolnej snemovne.
1529 - 16. 5. 1532: kancelár.
1532: po roztržke Henricha VIII. S katolíckou cirkvou skladá svoj úrad pre názorové rozdiely s kráľom.
Jeden zo zakladateľov socialistického utopizmu.
Nesúhlasil s rozvodom Henricha VIII. a Katarínou Aragónskou (vdova po bratovi kráľa).
1534: po uverejnení verejného nesúhlasu s rozvodom uväznený, obvinený z velezrady.
6. 7. 1535 je sťatý (pre názorové rozdiely s kráľom).
V roku 1886 blahorečený (Lev XIII.).
V roku 1935 prehlásený za svätého pápežom Piusom XI. (v rímskokatolíckej cirkvi má sviatok 22. 6., v anglikánskej cirkvi 6. 7.).
Patrón adoptovaných detí, právnikov, politikov a štátnikov, humoru.

Bibliografia:
Utopia (O najlepšom stave štátu a o novom ostrove Utopia, filozofický traktát, 1516).

súvislosti: humanizmus


Nanga Parbat
Diamir
Nangaparbat Peak

Nanga Parbat
Nanga Parbat
● himalájska osemtisícovka, 9. najvyššia hora na svete, 8.125 m n. m.
Nachádza sa v Pakistanom spravovanej časti Kašmíru (územie si nárokuje i India).
1934: pri pokuse o prvé zdolanie hory zahynulo 10 ľudí.
16. 6. 1937: pod lavínou zahynulo 16 členov nemeckej výpravy (viedol ju Karl Wien).
3. 7. 1953: ako prvý vrchol zdolal Rakúšan Hermann Buhl (výpravu viedol Nemec Karl Maria Herrligkoffer).
11. 7. 1971: hora zdolaná československou horolezeckou výpravou (ako prvá osemtisícovka zdolaná Čechoslovákmi vôbec), II. tatranská expedícia HIMALÁJE 1971 (výprava z roku 1969 vrchol nedosiahla pre nepriazeň počasia).
Členovia expedície boli Slováci Ivan Fiala (výstup na vrchol), Michal Orolin (výstup na vrchol), Josef Psotka, Arno Puškáš, Ivan Urbanovič.
Expedíciu viedol Ivan Gálfy.
9. 8. 1978: ako prvú osemtisícovku zdolanú sólovýstupom ju pokoril Reinhold Messner.
22. 6. 2013 hotel pri základnom tábore prepadla pakistanská militantná skupina Džundulláh a vyvraždila 9 turistov (útok prežil iba jeden čínsky turista). Medzi obeťami boli i dvaja slovenskí horolezci, Peter Šperka a Anton Dobeš.
31. 10. 2013 pakistanská polícia oznámila, že zatkla 18 podozrivých z júnovej vraždy desiatich zahraničných horolezcov a ich miestneho sprievodcu na úpätí hory Nanga Parbat.

Nastase, Adrian

Rumunsko
* 22. 6. 1950 (Bucharest)
politik.
2000 - 2004: premiér.
2012: odsúdený na 3 roky väzenia za korupciu (v roku 2004 na jednom rokovaní formou výberu poplatkov za účasť podnikateľov nepriamo podieľal na zhromažďovaní finančných prostriedkov pre volebnú kampaň). Po vynesení rozsudku sa pokúsil o samovraždu.
18. 3. 2013 súd rozhodol o jeho predčasnom prepustení z väzenia za dobré správanie.
január 2014: odsúdený za prijímanie úplatkov.
21. 8. 2014: prepustený z väzenia.

Nejedlý, Vít

Česká republika
* 22. 6. 1912
† 1. 1. 1945 (pri oslobodzovaní ČSR, udávané i 2. 1. 1945)
skladateľ a dirigent.
Otec Zdeněk.
Manželka Štěpánka Petrová (sopranistka).
Autor masových piesní, symfonickej hudby.

Dielo:
Tkalci (opera)
Nelson (nedokončená).

Nemecko do roku 1945

● 481 - 743: Franská ríša Merovejcov.
751: Pipin Krátky franským kráľom (dynastia Karlovcov).
800: cisárska korunovácia Karla I. Veľkého.
843: Verdunská zmluva, vznik Východofranskej ríše (územie dnešného Nemecka) a Západofranskej ríše (dnešné Francúzsko).
911: vymretie Karlovcov vo Východofranskej ríši Ľudovítom IV. Dieťaťom.
919 - 1002: Saská dynastia, počiatky nemeckej ríše.
962: cisárska korunovácia Otu I. - vznik rímsko-nemeckej ríše.
1073 - 1122: boje o investitúru - ukončené konkordátom wormským.
1156: vznik rakúskeho vojvodstva, počiatok federalizácie ríše.
1212 - 1250: vláda Friedricha II. - upevnenie federalizácie ríše.
1257 - 1273: obdobie interregna.
1323 - 1324: konflikt medzi Ľudovítom Bavorom a pápežom.
1356: Zlatá bula Karla IV.
1400: zosadenie kráľa Václava.
1438 - 1740: panovanie Habsburgov.
1442: ríšska reforma Friedricha III.
1448 - 1453 boje Norimberka proti markgrófovi Albrechtovi z Huhenzollernu.
1471 - 1472: námorná vojna hanzy s Anglickom.
1478: sedliacké povstanie v Korutánsku.
1491 - 1534: sedliacke vojny v rôznych častiach ríše.
1517: vystúpenie Martina Luthera, nemecká reformácia.
1525 - 1534: víťazstvo reformácie v severnom Nemecku.
1536: prvý snem šmalkadského spolku kniežat.
1546 - 1547: šmalkadská vojna.
1564 - 1585: rekatolizácia v južnom a západnom Nemecku, počiatky druhého nevoľníctva v juhonemeckých a stredonemeckých oblastiach.
1618 - 1648: tridsaťročná vojna, ukončená tzv. vestfálskym mierom 24. 10. 1648.
Do roku 1700 hospodársky a politický úpadok.
1701: Prusko kráľovstvom (Fridrich I.).
1710: založené manufaktúry na výrobu porcelánu.
1713: pragmatická sankcia.
17. 9. 1737: v Göttingene otvorili prvú nemeckú univerzitu s úplnou slobodou štúdia a vedeckého bádania.
1740 - 1748: vojna o dedičstvo rakúske.
1756 - 1763: sedemročná vojna.
1778 - 1779: vojna o dedičstvo bavorské.
1791: výzva Leopolda II. k európskym mocnostiam k boju proti Veľkej francúzskej revolúcii.
1806 - 1813: napoleonské vojny.
1806: zánik Svätej ríše rímskej nemeckého národa.
1813: bitka národov u Lipska.
1814 - 1815: viedenský kongres, posledná fáza nemeckého feudálneho absolutizmu, založenie Nemeckého spolku.
1842: K. Marx rediguje Rheinische Zeitung. Počiatky organizácie nemeckého robotníckeho hnutia.
1847: hospodárska kríza.
1848: prepuknutie revolučného hnutia, ktorého sa zúčastnila buržoázia a politické zložky robotníkov. Zasadanie celonemeckého parlamentu vo Franfurkte. Vydanie komunistického manifestu v Londýne. Na jeseň a v zime 1848 revolučné hnutie porazené.
1849 - 1871: porevolučné reakcie v jednotlivých nemeckých štátoch.
1866: prusko - rakúska vojna. Jej výsledkom je posilnená pruská moc a hegemónne postavenie v celom Nemecku.
1869: založenie Sociálno demokratickej strany (kongres v Elsenachu).
1870 - 1871: Prusko - francúzska vojna zakončená porážkou Francúzska a prehlásením cisárstva (1871), ktorého hegemónom sa stalo Prusko. Spolok troch cisárov. Založenie ústredného zväzu nemeckých priemyselníkov - počiatky priemyselnej monopolizácie.
1878: vstúpili do platnosti tzv. protisocialistické zákony (platné až do roku 1890, kedy ich ríšsky snem omietol predĺžiť).
1881: zmluva troch cisárov (Nemecku, Rusko, Rakúsko-Uhorsko).
1882: vznik Trojspolku.
1885: počiatky nemeckého kolonializmu vo východnej Afrike.
1890: pád ríšskeho kancléra Bismarcka.
1908: boj o demokratické volebné právo v jednotlivých častiach Nemecka.
1914 - 1918: I. svetová vojna.
1918: ľavicové povstanie Spartakovcov v Berlíne.
14. 1. 1919: vypukla občianska vojna.
1918 - 1933: Výmarská republika.
9. 11. 1918: z trónu zosadený Viliam II., Nemecko prehlásené za socialistickú republiku.
1919: Versaillská mierová zmluva.
31. 7. 1919: Ríšsky snem prijal novú ústavu a vyhlásil Nemecko demokratickým spolkovým štátom.
25. 8. 1921: nemecký minister zahraničných vecí Friedrich Rosen a splnomocnenec americkej vlády Ellis Dresel podpísali v nemeckom Berlíne mierovú zmluvu, ktorou sa formálne skončil vojnový stav medzi USA a Nemeckom.
1921: reparačná kríza a rast nepokojov.
1922: nemecko - sovietska obchodná zmluva (Rapallo).
1923: obsadenie Porúria francúzskou a Belgickou armádou. Vzrast revolučného hnutia. Povstanie v Hamburku.
1925: locarnské dohody. Garancie Nemecku západných mocností v tzv. rýnskom pakte.
8. 9. 1926 Nemecko prijaté do Spoločenstva národov.
7. 11. 1928: v Mníchove vypukla boľševická revolúcia.
1929 - 1933: kríza. Narastanie stávkového hnutia vo všetkých častiach Nemecka. Rast nacizmu.
1932: vyhrotenie politickej krízy v dôsledku hospodárskych potiaží a sociálnych protikladov. Nezamestnanosť dosahuje vrchol.
31. 7. 1932: parlamentné voľby vyhrala strana NSDAP (voľby do Ríšskeho snemu vyhrala 6. 11. 1932).
1933: Adolf Hitler kancelárom.
14. 7. 1933: zakázané všetky opozičné politické strany (Gleichschaltung).
1933 - 1945: Veľkonemecká ríša. Hospodárske riešenie kríze remilitarizáciou a prípravou vojny.
1933: nástup Hitlera k moci.
2. 5. 1933: nacistický režim v Nemecku rozpustil odbory a oddiely SA a SS obsadili všetky odborárske ústredia. Nezávislé odbory nahradila 10. 5. Deutsche Arbeitsfront.
10. 5. 1933: nacisti spálili na Opernom námestí v Berlíne 20.000 kníh od autorov ako Karl Marx, Sigmund Freud, Bertolt Brecht a mnohých iných.
26. 1. 1934: Nemecko podpísalo deklaráciu o neútočení s Poľskom s platnosťou 10 rokov.
14. 10. 1933: Nemecko vystúpilo zo Spoločnosti národov.
29. 6. - 30. 6. 1934: noc dlhých nožov.
1935: Norimberské zákony. Pakt proti Komiterne medzi Japonskom a Nemeckom (24. 11. 1936).
15. 9. 1935: prijatý zákon o novej ríšskej zástave s hákovým krížom. Prijatý zákon legalizujúci prenasledovanie Židov v Nemecku.
1936: obsadenie Sárska a Porýnia. Vyhlásenie Göringovho štvorročného plánu. Osa Berlín - Rím (vznik 25. 10. 1936).
1938: anšlus Rakúska. Mníchovská konferencia (29. 9. 1938).
1. 10. 1938: Nemecko previedlo vynútenú anexiu československých Sudet.
23. 8. 1939: zmluva so ZSSR o neútočení (Molotov-Ribbentropov pakt). Delenie Poľska medzi ZSSR a Nemecko.
1939: okupácia zvyšku Československa.
10. 5. 1940: Nemecko začalo prvú fázu západného ťaženia, keď bez vyhlásenia vojny vtrhlo do neutrálnych krajín Holandska, Belgicka a Luxemburska.
1. 9. 1939 - 8. 5. 1945: II. svetová vojna.
1. 9. 1941: nacisti vydali pre územie Nemeckej ríše policajné nariadenie, podľa ktorého sa Židom, ktorí dovŕšili šiesty rok, nedovoľuje objavovať sa na verejnosti bez židovskej hviezdy.
19. 9. 1941: podľa nariadenia nacistov museli všetci Židia nosiť na prsiach židovskú hviezdu.
22. 6. 1941: napadnutie ZSSR.
13. 2. 1945: bombardované Drážďany.
8. 5. 1945: v Berlíne podpísaná úplná kapitulácia. Nemecko rozdelené na 4 okupačné zóny.
17. 7. - 2. 8. 1945: Postupimská konferencia.
1948 - 1949: sovietska blokáda Berlína.
1949: vznik Nemeckej spolkovej republiky v okupačných zónach Francúzska, Veľkej Británie a USA a Nemeckej demokratickej republiky v okupačnej zóne ZSSR.
1957: NSR sa stáva spoluzakladateľom EHS.
1961 - 1989: izolácia Západného Berlína Berlínskym múrom.
1990: NSR a NDR.
1999: Berlín opäť hlavným mestom.

Nikiforov, Nikolaj
Николай Анатольевич Никифоров

Rusko
* 22. 6. 1982
politik tatarského pôvodu.
21. 12. 2012: vymenovaný za ministra masovej komunikácie.

Nix

● mesiac Pluta.
Objavený v roku 2005.
Oficiálne pomenovaný od 22. 6. 2008.



pakt, Molotov-Ribbentrop
Molotov-Ribbentropov pakt

pakt, Molotov-Ribbentrop
podpis paktu Molotov-Ribbentrop, Molotov vpravo, Joachim von Ribbentro (vľavo)
● tajne uzavretá dohoda medzi Sovietmi a Nemcami z 23. 8. 1939 o sovietsko-poľských hraniciach, pakt o neútočení.
V tajnom dodatku sa oblasť sféry ZSSR vzťahovala aj na pobaltské štáty a Fínsko, Bukovinu a Besarábiu.
22. 6. 1941 Hitler pakt porušil a zaútočil na ZSSR.

pakt o neútočení, sovietsko-nemecký

pakt o neútočení, sovietsko-nemecký
podpis paktu o neútočení
● dohoda uzavretá 23. 8. 1939 medzi Nemeckom a ZSSR v Moskve, Molotov-Ribbentropov pakt.
22. 6. 1941 Hitler pakt porušil a zaútočil na ZSSR.

Paula

● ženské meno.
Sviatok 22. 6.

Paulín

● mužské meno.
Sviatok 22. 6.

Paulína

● ženské meno latinského pôvodu, význam mena je malá, skromná.
Sviatok 22. 6.
Domácky Paulínka, Paula, Palka.

Pešek, Libor

Pešek, Libor
Libor Pešek
Česká republika
* 22. 6. 1933
dirigent.
Založil súbir Komorní harmonie, ktorý sa zameriaval na súdobú hudbu (1959 - 1965).
1981 - 1990: dirigent Českej filharmónie.
1985: umelecký riaditeľ Kráľovského symfonického orchestra v Liverpoole.

Polevoj, Nikolaj Alexejevič

Rusko
* 22. 6. 1796 (udávané i 3. 7. 1796)
† 22. 2. 1846 (udávané i 6. 3. 1846)
žurnalista, kritik a historik.
1825 - 1834: vydával pokrokový časopis Moskovský telegraf (zakázaný v roku 1834).

Dielo:
Maliar
Blažennosť a šialenstvo
Prísaha u Božieho hrobu
Dejiny ruského národa.



Rajskub, Mary Lynn

Rajskub, Mary Lynn
Mary Lynn Rajskub
USA
* 22. 6. 1971 (Detroid)
herečka.

Filmografia:
24 hodín
Júlia a Júlia (2009)
Jarné upratovanie (2008)
Firewall (2006)
(výpredaj (2006)
Mysterious Skin (2004)
Pravá blondína (2003)
Opití láskou (2002)
Sunset Srip (2000)
Muž na Msiaci (1999)
Magnolia (1999)
Tenká ružová čiara (1998).

Rapanos, Vasilis

Grécko
politik.
22. 6. 2012: miister financií.
25. 6. 2012: zo zdravotných dôvodov sa funkcie vzdal (po menovaní skolaboval a končil v nemocnici).

Rašín, Ladislav

Česká republika
* 22. 6. 1900
† 20. 3. 1945 (v koncentračnom tábore, Nemecko)
advokát, politik.
Otec Alois.
1935 - 1938: poslanec za Národné zjednotenie. Vystúpil proti okupácii ČSR Nemeckom.
1939: zatknutý.
1940: odsúdený na trest smrti, neskôr zmenené na 15 rokov väzenia.

Reiner, Andrej

Slovenská republika
* 22. 6. 1951 (Šahy)
† 30. 5. 2007 (Florida, USA, utopil sa)
lekár, spisovateľ, moderátor.
Autor beletristických kníh, napísal rozhlasové hry a televízne inscenácie.
Bol podpredsedom Slovenského centra PEN a dlhoročným moderátorom rozhlasových a televíznych relácií, predovšetkým o zdraví.
Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a špecializoval sa na farmakológiu.
V 80. rokoch študoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku.
Je autorom viacerých rozhlasových hier, televíznych inscenácií a publicistických rozhlasových programov. Spolupracoval aj s rozhlasovými stanicami Deutschlandfunk, Deutsche Welle a BBC.
Tragicky zahynul na Floride, kde sa zúčastňoval na medzinárodnom kongrese dermatológov.

Knihy:
Dedko babka a ja
Ako sme žili s duchmi
Rikove rozprávky
Ach miláčik
Diagnózy doktora Reinera

Remarque, Erich Maria

Remarque, Erich Maria
Erich Maria Remarque
Nemecko
* 22. 6. 1898 (Osnabrück)
† 25. 9. 1970 (Locarno, Švajčiarsko)
spisovateľ, vlastným menom Erich Paul Remark.
Manželka Paulette Goddard (herečka).

Dielo:
Na západe nič nové (Im Westen nichts Neues, 1928)
Traja kamaráti (Drei Kamaraden, 1938)
Víťazný oblúk (Arc de Triomphe, 1946)
Čierny obelisk
Noc v Lisabone (Die Nacht von Lisabon, 1962)
Tiene v raji (Schatten im Paradies, 1971)
Cesta späť (Der Weg zurück, 1931)
Nebo nemá vyvolených (Der Himmel kennt keine Günstlinge, 1961, Nebo nepozná obľúbencov)
Čas žitia a čas zomierania (Zeit zu leben und Zeit zu sterben, 1954)
Iskra života (Der Funke Leben, 1952)
Čierny obelisk (Der schwarze Obelisk, 1956).

Renzi, Matteo

Renzi, Matteo
Matteo Renzi
Taliansko
* 11. 1. 1975 (Florencia)
politik.
22. 6. 2009: starosta Florencie.
13. 6. 2004 - 8. 6. 2009: prezident provincie Florencia.
15. 12. 2013: tajomník Demokratickej strany (Partito Democratico).
17. 2. 2014: poverený zostavením vlády.
22. 2. 2014: premiér.

Rio de Janeiro

Brazília
sídlo.
Založené 1. 3. 1565.
Každoročne v ňom je usporiadaný karneval.
Dominantou mesta je hora Corcovado (710 m), na vrcholku ktorej sa vypína socha Ježiša Krista (vysoká 39, 6 m, autor Paul Landowski, postavená v roku 1931, v roku 2007 bola socha zaradená medzi 7 novodobých divov sveta).
13. 6. - 22. 6. 2012: konferencia o udržateľnom rozvoji Rio+20.

Roger I.

● Sicília; 1031 - 22. 6. 1101; knieža. So svojim bratom Robertom Giuscardom dobýval Taliansko. 1060 - 1091: dobyli Sicíliu. 1091: prehlásil sa kráľom Sicílie.

Romanov, Ivan V.

Rusko
* 25. 8. 1666 (6. 9. 1666)
29. 1. 1696 (8. 2. 1696)
panovník.
Otec Alexej I.
Manželka Praskovja Fjodorovna Saltykovová.
Dcíra Mária (1689 — 1692), Feodosija (1690 — 1691), Katrína (1691 — 1733), Anna (1693 — 1740), Praskovja (1694 — 1731).
22. 6. 1682: cár (ako spolupanovník s bratom Petrom I.).

Roux, Michel

Francúzsko
* 22. 6. 1929 (Colombes)
† 2. 2. 2007 (Paríž)
herec.
Počas svojej kariéry Roux zaznamenal úspech v hrách ako Jeden blbec na večeru a Klietka bláznov, ktoré sa neskôr stali filmovými hitmi.
Najviac ľutoval, že sa nikdy nestal veľkou hviezdou strieborného plátna, z ktorého však zaznieval jeho hlas.
Michel Roux sa doslova stal lídrom v dabovaní anglicky hovoriacich hviezd, ako napríklad Jack Lemmon, Peter Sellers a Alec Guinness, ktorých hlasy predaboval do rodného jazyka pre francúzske publikum.
Herec si naposledy zahral v roku 2006 v hre Le Charlatan (Šarlatán) na doskách divadla Kráľovského paláca v Paríži.

Rozvita

● ženské meno.
Sviatok 22. 6.

Ruská federácia
Rusko

Ruská federácia
Ruská federácia
Ruská federácia
prelet meteoritu 15. 2. 2013 nad Čeľjabinskou oblasťou

prezident Vladimir Putin
premiér Dmitrij Medvedev
● nástupnícky štát ZSSR po rozpade v roku 1991.
Rozloha 17.075.400 km2.
Hlavné mesto Moskva. 12. 6. 1990: schválená Deklarácia o zvrchovanosti Ruskej federácie (od roku 1994 sviatok slávený 12. 6. ako Deň Ruska, День России).
1991: po rozpade ZSSR vstupuje do Spoločenstva nezávislých štátov.
17. 3. 1991: v deviatich zväzových a 18 autonómnych republikách sa uskutočnilo prvé celoštátne referendum v ZSSR, v ktorom 76 percent účastníkov bolo za zachovanie krajiny ako obnovenej federácie.
4. 10. 1993: vojenské jednotky verné oficiálnej ruskej vláde a prezidentovi Borisovi Jeľcinovi dobyli v Moskve tzv. Biely dom - sídlo ruského parlamentu. Poslancov, ktorí sa postavili proti vláde a Jeľcinovi a obsadili parlamentnú budovu, donútili kapitulovať.
1994 - 2000: vojenské zásahy v Čečensku (operácie zahájené 11. 12. 1994).
1996: dohoda o hospodárskej únii s Bieloruskom.
25. 1. 1996: Ruská federácia sa stala 39. členským štátom Rady Európy.
31. 8. 1996: tajomník ruskej bezpečnostnej rady a splnomocnenec ruského prezidenta pre Čečensko Alexander Lebeď a šéf generálneho štábu čečenských povstalcov Aslan Maschadov podpísali mierovú dohodu medzi Ruskom a čečenskými povstalcami, Čečensko fakticky získalo nezávislosť.
2000: prezidentom sa stáva Boris Jeľcin.
16. 7. 2001: podpísaná Zmluva o priateľstve a spolupráci medzi Ruskom a Čínou.
22. 1. 2002: prestala vysielať posledná ruská neštátna televízna - stanica TV-6. O odňatí licencie a zastavení vysielania TV-6 rozhodol ruský minister tlače Michail Lesin.
26. 2. 2006: Dolná komora ruského parlamentu schválila novelu zákona o boji proti terorizmu, ktorá umožnila armáde zostreliť unesené lietadlá alebo lietadlá používané teroristami.
14. 7. 2007: Rusko oznámilo, že odstupuje od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe
30. 11. 2007: prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o odstúpení Ruska od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), čo Rusku umožnilo dočasne zastaviť plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z CFE. Dekrét nadobudol účinnosť 12. 12. 2007.
7. 1. 2009: Rusko uzatvorilo prívod plynu do Európy cez Ukrajinu.
10. 11. 2011: po voľbách začali v Moskve nepokoje pre údajné falšovanie výsledkov parlamentných volieb (ministerstvo vnútra počty demonštrnatov odhadli na 25.000 - 40.000, organizátori uvádzajú 60.000 - 100.000). Symbolom protestujúcich sa stala biela stuha.
12. 12. 2011: generálny prokurátor a hovorca premiéra Putina odmietli požiadavky protivládnych demonštrácií.
15. 2. 2013 južnú oblasť Ruska neďaleko hraníc z Kazachstanom zasiahol meteorit (meteorický roj), tzv. Čeľjabinský meteorit. Zranených bolo na 700 ľudí (udávané i 1.000 a viac). meteorit nemá nič spoločné s planétkou 2012 DA14, ktorá práve 15. 2. 2013 oblieta v najkratšej vzdialenosti okolo Zeme. Meteorit dopadol do jazera Čebarkul (Čerbakuľ, Chebarkul), kde v ľadovej vrstve vytvoril 8 metrov širový kráter. Explózia meteoritu vyvolala aerodynamický (sonický) tresk, ktorý iba v najpostihnutejšom Čeľabinsku rozbil odhadom 100.000 metrov štvorcových okien (poškodenia budov postihli približne 100.000 ľudí).
18. 2. 2014: podpis zmluvy s Estónskom o štátnej hranici.
26. 2. 2014: v súvislosti pre podozrenie, že rusky hovoriace obyvateľstvo je na Ukrajine prenasledované, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin bojovú pohotovosť.
28. 2. 2014: začalo sa posiľňovanie prenajatej vojenskej základne na Kryme.
1. 3. 2014: Štátna Duma vyzvala prezidenta Putina ku stabilizácii situácie na Kryme. Ruské jednotky obsadili vojenské letisko na Kryme. Parlament schváli vojenský zásah na Ukrajine.
2. 3. 2014:
2. 3. 2014: Kanada odvolala z Ruska svojho veľvyslanca.
4. 3. 2014: nariadený návrat vojenských jednotiek na základne na západe krajiny (bez ukončenia bojovej pohotovosti vyhlásenej ako cvičenie 26. 2. 2014).
6. 3. 2014: ruskí námorníci potopili veľkú protiponorkovú loď BPK 1134B Očakov v zálive Donuzlav, aby zabránili prípadnému odplávaniu ukrajinských plavidiel z prístavu Novoozerne na severozápade Krymu. Armáda začala doteraz najväčšie cvičenie vojsk protiraketovej obrany Západného vojenského okruhu. Ruský prezident bol informovaný o žiadosti Krymského parlamentu pripojiť Krym k Rusku. Vo vysielaní Russia Today dnes zverejnili mapu s Krymom ako súčasťou Ruska.
7. 3. 2014: Horná komora ruského parlamentu podporí pripojenie Krymu k Rusku, ak sa pre to v ohlásenom krymskom referende vyjadrí väčšina hlasujúcich. Rusko prerušilo diplomatické vzťahy s Ukrajinou. Večer ruské ozbrojené jednotky obkľúčili päť stanovísk ukrajinskej protivzdušnej obrany a na jedno z nich prenikli.
9. 3. 2014: ruské vojská prenikli do obce Čonhar, ktorá leží na jednej z dvoch hlavných prístupových ciest do Krymu, v mieste vztyčujú hraničné stĺpy a chystajú mínové polia.
12. 3. 2014: Rusko povolilo Ukrajine mimoriadny pozorovateľský let nad svojim územím, aby sa Kijev presvedčil, že ruská strana nepodniká žiadne kroky, ktoré by viedli k ohrozeniiu Ukrajiny.
15. 3. 2014: komisia OSN pre hranice kontinentálneho šelfu oficiálne doručila Rusku dokument o uznaní za ruský kontinentálny šelf enklávy s rozlohou 52.000 kilometrov štvorcových v Ochotskom mori. Do ruského šelfu bol zaradený úsek, ktorý nepatril až doteraz ani jednej krajine. V Moskve desaťtisíce ľudí demonštrovalo proti referendu na Kryme.
16. 3. 2014: dohoda s Ukrajinou o prímerí na Kryme. Prímerie by malo platiť do 21. 3. 2014. Krymská republika v referende pripojila . schválila pripojenie k Ruskej federácii.
18. 3. 2014: prezident Vladimir Putin schválil pripojenie Krymskej republiky k Rusku a uznal jej samostatnosť. Podpísaná zmluva o pripojení Krymskej republiky k Ruskej federácii. Ruské jednotky udreli na základni ukrajinskej armády v Simferopole, správnom stredisku Krymu. Pri útoku bol zabití dvaja ľudia. Ruské jednotky základňu obsadili.
19. 3. 2014: ruskí vojaci vnikli do Sevastopolu, kde obsadili námorné veliteľstvo. Napadli i základňu v obci Novoozerne.
21. 3. 2014: do federácie oficiálne začlenená Krymská republika.
5. 4. 2014: Rusko vyzvalo Lotyšsko, aby sa bezodkladne podriadilo odporúčaniu Výboru pre ľudské práva OSN a prestalo obmedzovať práva ruskojazyčnej menšiny na svojom území.
21. 4. 2014: prezident Putin podpísal zákon o rehabilitácii krymských Tatárov a ďalších príslušníkov krymských etnických menšín.
4. 5. 2014: Rusko začalo posiľňovať pozemnú armádu na Kryme, premiestneny bol i letecký pluk so stíhačkami a bombardérmi.
22. 6. 2014: v Rostovskej oblasti pre prílev uprchlíkov z Ukrajiny (cca 14.000) vyhlásený režim výnimočnej situácie.
1. 7. 2014: s pltnosťou od jesene 2014 je zrušený tzv. letný čas.
V noci na 12. 8. 2014 vyslaný z moskovskej oblasti humanitárny konvoj 280 nákladných automobilov s 2.000 tonami nákladu na východnú Ukrajinu.
14. 8. 2014: Medzinárodný Červený kríž vyhlásil, že nemieni prevziať zodpovednosť za náklad z Ruska, kým Moskva neposkytne dokumenty o náklade a neumožní jeho previerku.
15. 8. 2014: zahájená kontrola konvoja ukrajinskými pohraničníkmi na ruskom území. Podľa viacerých zdrojov niekoľko desiatok bojových vozidiel Ruskej federácie prekročilo ukrajinské hranice. Bola dosiahnutá dohoda o doručení ruskej humanitárnej pomoci na východ Ukrajiny.
17. 8. 2014: Ukrajina pustila na svoje územie humanitárny konvoj z Ruska pod záštitou Medzinárodného červeného kríža.
21. 8. 2014: začalo pasové a colné odbavovanie ruského humanitárneho konvoja na ukrajinských hraniciach.
26. 8. 2014: v Bieloruskom Minsku
začali rokovanie medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou o urovnaní konfliktu na východnej Ukrajine politickou cestou.
27. 8. 2014: velenie ruských síl priznalo, že na území Ukrajiny padlo niekoľko jej výsadkárov.
31. 8. 2014: Ukrajina a Ruská federácia si vymenili zajatcov, Ukrajina prepustila 10 vysádkarov zadržaných 25. 8. 2014, Rusko 63 ukrajinských vojakov zajatých 27. 8. 2014.
3. 10. 2014: Rusko ratifikovalo zmluvu o vzniku Euroázijskej hospodárskej únie.

Sviatky:
22. 6. - Deň pamiatky a smútku (prepadnutie ZSSR Nemeckom v roku 1941)
28. 7. - prijatie kresťanstva (988)
22. 8. - Deň štátnej vlajky (zriadený 20. 8. 1994)
4. 11. - Deň národnej jednoty (1612)
11. 12. - Deň ústavy Ruskej federácie (1993)

Rybáriková, Magdaléna

Rybáriková, Magdaléna
Magdaléna Rybáriková
Slovenská republika
* 4. 10. 1988 (Piešťany)
tenistka.

2005: Vyhrala ITF turnaj v Káhire (dotácia 10.000 USD)
2005: Vyhrala ITF turnaj v Mestre (dotácia 25.000 USD)
2008: Vyhrala ITF turnaj v St. Petersburgu (dotácia 25.000 USD)
2008: Vyhrala ITF turnaj v Patrase (dotácia 50.000 USD)
2011:
  1. miesto na turnaji v Memphise (USA, 20. 2. 2011)
  vyhrala ITF turnaj v Prahe (dotácia 100.000 USD).
Jej najvyššie hodnotenie vo WTA-rebríčku bolo 40. miesto, ktoré dosiahla 22. 6. 2009.

Řezáč, Václav

Řezáč, Václav
Václav Řezáč
Česká republika
* 5. 5. 1901
22. 6. 1956
spisovateľ.
Manželka Ema.
Autor kníh pre deti, filmových scenárov (napr. Rozina Sebranec).
1940 - 1945: redaktor Lidových novin.
Po roku 1948 autor socialistických románov.

Dielo:
Bitva (1954)
Čarovné dědictví
Černé světlo (1940)
Kluci, hurá za ním
La bella Boema
Nástup (1951)
Píseň o věrnosti a zradě
Poplach v Kovářské ulici
Rozhraní (1944)
Slepá ulička
Stopy v písku
Svědek (1942)


Saljut 5

ZSSR
orbitálna stanica programu Almaz.
Štart 22. 6. 1976.
Navedená na dráhu 269 - 281 km.
1. posádka: 6. 7. 1976 - 24. 8. 1976, B. V. Volynov, V. M. Žolobov.
2. posádka: 9. 2. 1977 - 25. 2. 1977, V. V. Gorbatko, J. N. Glazkov.
8. 8. 1977 riadeným pádom poslaná do atmosféry.
412 dní letu ( 6.630 obletov).

Sarkozy, Nicolas
Nicolas Paul Stéphane Sarközy de Nagy-Bosca

Sarkozy, Nicolas
Nicolas Sarkozy
Francúzsko
* 28. 1. 1955 (Paríž)
politik.
Brat Guillaum, Francois.
1. manželka Cécilia Attias (rozvod v roku 2007).
2. manželka Carla Bruni-Sarkozy.
Syn Pierre, Louis, Jean.
Dcéra Giulia (* 2011).
1956: jeho rodičia emigrujú z Maďarska do Francúzska.
1974: začína štúdium práv.
1981: získal osvedčenie o schopnosti vykonávať advokátsku profesiu (CAPA).
1977: zvolený za poslanca do mestskej rady v Neuilly.
1983: starosta Neully.
1989: poslanec Národného zhromaždenia.
2002 - 2004: minister vnútra.
2004: minister hospodárstva.
2005 - 2007: minister vnútra.
25. 3. 2007: pre prezidentskú kandidatúru rezignoval na post ministra vnútra.
6. 5. 2007: zvolený za prezidenta.
16. 5. 2007: ujal sa funkcie prezidenta.
22. 6. 2009: zakázal ženám na verejnosti nosiť burky.
10. 5. 2012: po prehraných prezidentských voľbách rezignoval.
18. 6. 2012: obvinený z korupcie (imunita mu vypršala 15. 6. 2012), ktorá spôsobila pumový útok v Karáčí v roku 2002.
1. 7. 2014: vzatý do väzby pre podozrenie z korupcie. Po 15-ich hodinách bol prepustený a vyšetrovaný na slobode.
2. 7. 2014: oficiálne obvinený z korupcie, zneužívania služobného postavenia pre osobné ciele a utajovania faktu porušovania profesionálneho tajomstva.

Sax, Adolphe
Sax, Antoine Joseph
Sax, Antoine-Joseph

Belgicko
1814 (Dinant)
* 6. 11. 1814
† 4. 2. 1894 (uvádzané i 7. 2. 1894)
hudobník.
Otec Charles Joseph (založil v Bruseli továreň na sláčikové nástroje).
Prvý saxofón vyrobil v roku 1841.
17. 5. 1846: patent na saxofón (je uvádzaný i dátum 22. 6. 1846 či 23. 6. 1846).

Seydler, Augustín
August Seadler

Česká republika
* 1. 6. 1849
22. 6. 1891
fyzik a astronóm.
Prvý profesor teoretickej fyziky na českej univerzite, kde vybudoval astronomické pracovisko.
Zaobral sa výpočtom dráh obežníc, Maxwellovou teóriou a teóriou elektromagnetických indukcií.
Autor prvej českej vysokoškolskej učebnice Základové theoretické fysiky.

Schlick, Moritz

Rakúsko
* 14. 4. 1882
22. 6. 1936 (zavraždený)
fyzik a filozof.
Raný logický pozitivista.
Zakladateľ Viedenského kruhu.
V gnoseológii stúpenec zmyslovej skúsenosti.

Skylab 1

Skylab 1
orbitálna stanica Skylab
USA
orbitálna stanica.
Štart 14. 5. 1973 14:00 SEČ (bez posádky).
Navedená na dráhu 427 - 439 km s periódou 93,18 min a sklonom 50,04°.
Počas navádzania sa zničil tepelný (meteorický) kryt stanice, utrhol sa jeden a zasekol druhý hlavný panel slnečných batérií.
Posádky:
26. 5. 1973 - 22. 6. 1973, Ch. Conrad, P. J. Weitz, J. P. Kerwin
28. 7. 1973 - 25. 9. 1973, A. L. Bean, O. K. Garriott, J. R. Lousma
16. 11. 1973 - 8. 2. 1974, G. P. Carr, E. G. Gibson, W. R. Pogue.
Celková prevádzka 270 dní, z toho 171 v pilotovanom režime.
8. 2. 1974 vypnutá aparatúra.
11. 7. 1979 stanica zanikla v atmosfére nad Austráliou (neriadený zánik) po 2.248 dňoch letu.

Skylab 2

USA
kozmická loď typu Apollo.
Štart 25. 5. 1973 14:00 SEČ.
Dráha 50,04°, perióda 89,59 min, výška 156 - 359 km, dĺžka letu 28 dní 0:49:49 hod, 476 obehov.
Posádka Ch. Conrad, P. J. Weitz, J. P. Kerwin.
Let na Skylab 1.
Spojenie so Skylab 1 26. 5. asi 2:54 SEČ - 22. 6. 1973 11:55 SEČ.
Pristátie 22. 6. 1973 14:50 SEČ.

Sladkovský, Karel

Česká republika
* 22. 6. 1823
† 4. 3. 1880
politik a žurnalista.
1849 - 1857: väznený (v revolúcii 1848 zaujal postoj radikálneho demokrata).
1862 - 1872 a po roku 1875 poslanec českého snemu.
Od roku 1863 predstaviteľ mladočeského prúdu.
1874: vedúca osobnosť Národnej strany slobodomyseľnej.

Slovenská republika

Slovenská republika
Slovenská republika

prezident: Andrej Kiska
premiér: Robert Fico
● samostatný štát v strednej Európe.
Rozloha 49.035 km2.
Hlavné mesto Bratislava.
Má najväčší podiel rómskeho obyvateľstva v štátoch Európske únie (okolo 9%, asi 500.000 obyvateľov).
1. storočie: Vannionovo kráľovstvo
Začiatok 6. storočia: príchod prvých Slovanov.
828: v Nitre vládne knieža Pribina.
833: dobyté Nitrianské kniežactvo moravským Mojmírom I. - vzniká Veľká Morava.
Od roku 907 pod nadvládou Maďarov.
V prvej tretine 9. storočia preniká na Slovensko výraznejšie kresťanstvo.
11. 4. 1241: vojská Bélu IV. porazili u rieky Slaná Tatári pod vedením chána Batu. Táto porážka rozhodla o tom, že tatárske oddiely zaplavili a spustošili väčšiu časť Slovenska.
29. 9. 1299: spišskí Sasi založili kartuziánsky kláštor v Slovenskom raji, na Skale útočišťa nad Letanovcami. Bol to prvý kláštor tohto rádu v Uhorsku.
30. 1. 1467: vojsko Mateja Korvína dobylo posledný veľký tábor bratríkov pri Veľkých Kostoľanoch na čele s Jánom Švehlom.
10. 8. 1552: pri Plášťovciach sa odohralo prvé veľké bojové stretnutie s Turkami. Turci zvíťazili nad početnejšími habsburskými vojskami.
6. 12. 1559: na zhromaždení evanjelikov duchovného a svetského stavu v Kremnici bolo prijaté spoločné vyznanie viery siedmich banských miest a obcí (Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Banská Bystrica, Pukanec, Banská Belá, Nová Baňa) tzv. Confessio heptapolitana, ktorého autorom bol štiavnický kňaz Ulrich Cubicularis.
10. 3. 1591: Turci nečakane prepadli jarmok v Tekovských Lužanoch a do otroctva odvliekli množstvo ľudí.
27. 11. 1593: po kapitulácii tureckej posádky na fiľakovskom hrade zanikol po 49 ročnej existencii Fiľakovský sandžak a Turci stratili kontrolu nad južnou časťou stredného Slovenska.
30. 3. 1610: skončila sa (začala 28. 3.) synoda evanjelickej cirkvi v Žiline, ktorá zavŕšila prvú etapu vývoja Lutherovej reformácie na Slovensku a utvorila samosprávne orgány evanjelickej cirkvi. Evanjelici sa definitívne zbavili podriadenosti katolíckej hierarchii a zjednotili sa v augsburskom vyznaní.
25. 9. 1663: do tureckých rúk padla pevnosť v Nových Zámkoch, ktorá predstavovala jeden z najdôležitejších bodov protitureckej obrany. Jej pádom sa Turkom (Osmanom) otvorila cesta na sever.
22. 6. 1735: Dvorská komora vo Viedni povolila zriadenie banskej školy v Banskej Štiavnici. Jej prvým profesorom sa stal kartograf Samuel Mikovíni.
15. 1. 1776: dekrétom Márie Terézie zriadili na Slovensku tri diecézy: banskobystrickú, spišskú a rožňavskú.
27. 11. 1805: Napoleonské vojská pod velením Louisa-Nicolasa Davouta obsadili pravý breh Dunaja a vstúpili do Bratislavy.
10. 8. 1847: v Čachticiach na 4. schôdzke (schôdza sa začala 9.10.) Tatrína prijali slovenskí národovci stredoslovenčinu za spisovný jazyk Slovákov.
18. 9. 1848 - 28. 9. 1948: prvé ozbrojené povstanie Slovákov v moderných dejinách - tzv. septembrové povstanie.
6. 6. 1861 - 7. 6. 1861: v Martine sa konalo zhromaždenie, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského.
1867 - 1918: súčasť Rakúsko-Uhorska.
31. 1. 1868: 21 slovenských obcí Spišskej stolice adresovalo uhorskému snemu petíciu s národnostnými požiadavkami: zákonom garantovaná národná rovnoprávnosť, princíp zaokrúhľovania žúp podľa národnostného zloženia obyvateľstva a zavedenie slovenčiny do úradov a súdov.
3. 6. 1879: uskutočnilo sa v Ružomberku ustanovujúce valné zhromaždenie Ružomberského účastinárskeho úverového spolku, prvej slovenskej banky (prvým správcom bol Daniel Božetech Makovický).
9. 1. 1906: Dobrú Vodu a okolie postihlo najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku v 20. storočí.
30. 3. 1910: v Skalici vzniklo Družstvo pre speňaženie domáceho priemyslu. Bola to prvá slovenská inštitúcia, ktorá sa zaoberala ľudovou umeleckou výrobou a jej predajom.
1918: vznik Československa.
5. 6. 1919: Vavro Šrobár v mene československej vlády vyhlásil vojenskú diktatúru na Slovensku ako reakciu na vstup maďarskej Červenej armády na územie Slovenska.
21. 2. 1921: v Krompachoch vypukla veľká vzbura, ktorú vyvolali ženy robotníkov tamojších železiarní. Privolaní žandári chceli ženy rozohnať, ale na nádvorí železiarní sa zhromaždili už aj robotníci. Veliteľ žandárov dal povel strieľať, pričom štyria robotníci zahynuli a 14 utrpeli zranenia. Robotníkom sa však podarilo vtrhnúť do budovy a zabili zástupcu riaditeľa a hlavného slúžneho. V nasledujúci deň bolo vyhlásené stanné právo a zatknutých bolo 64 robotníkov, ktorých neskôr odsúdili na viacročné väzenie.
6. 2. 1924: lavína dlhá 4 kilometre zmietla osadu Rybô pod vrchom Krížna vo Veľkej Fatre. Zomrelo 18 ľudí z toho 15 detí.
22. 6. 1931: v Bratislave bol založený Národohospodársky ústav pre Slovensko a Podkarpatskú Rus (NÁRUS).
10. 2. 1932: na rôznych miestach Slovenska sa konali tzv. hladové pochody organizované Komunistickou stranou Československa v rámci medzinárodného dňa nezamestnanosti.
1939 - 1945: Slovenský štát.
29. 8. 1944: v Banskej Bystrici vypuklo Slovenské národné povstanie.
1945: obnovenie Československa.
28. 11. 1946: vznikla v Levoči tlačiareň pre nevidiacich - Slovenská slepecká tlač. Spočiatku tlačila len učebnice a učebné texty pre žiakov ústavu (Štátny ústav pre slepcov (v súčasnosti Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých)). Od 1. 10. 1948 sa začala pravidelná prevádzka tlačiarne.
1948: komunistický puč.
12 9. 1948: Slovenská národná rada (SNR) v Londýne sa premenovala na Slovenskú národnú radu (SNR) v zahraničí. Za jej predsedu bol zvolený Karol Sidor.
1968: pokus o liberizáciu (Pražská jar) potlačený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy.
1. 1. 1969: vznik Slovenskej socialistickej republiky
1989: demonštrácie za demokraciu, komunistické vedenie odstupuje.
1990: voľby s účasťou viacerých strán, krajina oficiálne premenovaná na Českú a Slovenskú federatívnu republiku.
1. 3. 1990: ústavným zákonom Slovenskej národnej rady zo dňa 1. 3. 1990 O názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky sa potom názov zmenil na súčasný názov Slovenská republika.
28. 3. 1990: v leopoldovskej väznici vypukla vzbura väzňov. Veľký počet väzňov odsúdených do najprísnejšej nápravno-výchovnej skupiny sa zabarikádovala v priestoroch väznice a obsadila aj sklady. Zasiahnuť museli ozbrojené zložky.
27. 6. 1990: na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena .
25. 10. 1990: Slovenská národná rada schválila jazykový zákon, na základe ktorého sa slovenčina stala úradným jazykom v SR.
8. 1. 1991: vláda SR schválila harmonogram postupnej konverzie zbrojného priemyslu.
1992: vyhlásenie nezávislosti - 17. 7. 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR.
1. 9. 1992: SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. 10. 1992.
18. 11. 1992: Slovenská národná rada (SNR) prijala zákon o zriadení Národnej banky Slovenska, ktorá vznikla v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. 1. 1993.
25. 11. 1992: FZ prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. 12. 1992 na 1. 1. 1993.
1. 1. 1993: vznik samostatnej republiky po rozpade Československa. SR vstúpila do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC).
19. 1. 1993 bola SR prijatá do OSN.
19. 1. 1993: nadviazanie diplomatických vzťahov s Beninom.
2. 2. 1993: NR SR schválila zákon o menovej odluke.
7. 2. 1993: mimoriadna schôdza NR SR schválila Platobnú zmluvu medzi Česká republika a SR, zmluvu o používaní peňažných prostriedkov v národných menách v oblasti vzájomného cestovného ruchu.
8. 2. 1993: začala na území samostatnej SR platiť nová mena - slovenská koruna (SK).
15. 2. 1993: poslanci zvolili za prvého prezidenta demokratickej povojnovej SR kandidáta HZDS Michala Kováča.
2. 8. 1993: osadený prvý hraničný kameň na slovensko-českých hraniciach - pri obci Kátov, okres Senica.
3. 10. 1993: Slovensko prijali za člena Interpolu.
9. 8. 1994: vláda SR schválila návrh na vysielanie príslušníkov Armády SR mimo územia Slovenska v rámci mierových síl OSN, mierových misií a KBSE.
22. 10. 1994: na území samostatnej SR sa uskutočnilo prvé referendum. Týkalo sa preukazovania finančných prostriedkov použitých v dražbách a v privatizácii. Vyhlásené bolo prezidentom SR na podnet poslanca NR SR Jána Ľuptáka (ZRS). Referendum bolo pre nízku účasť neplatné.
23. 11. 1994: Slovensko podpísalo s NATO individuálny program náplne spolupráce v súčinnosti s Partnerstvom pre mier.
1. 2. 1995: do platnosti vstúpila Asociačná dohoda o pridružení SR do . Slovenská republika podpísala v Štrasburgu Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín. NR SR ratifikovala dohovor 21. 6. 1995.
19. 3. 1995: v Paríži podpísal predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar so svojím maďarským partnerom Gyulom Hornom základnú zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi oboma krajinami.
31. 3. 1995: pápež Ján Pavol II. rozdelil slovenskú cirkevnú provinciu na dve časti. Vo východnej časti povýšil Košickú diecézu na arcidiecézu. V západnej časti zriadil Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave povýšil na konkatedrálu.
27. 6. 1995: na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena .
12. 7. 1995: rozhodnutím poslancov sa skončila v SR kupónová privatizácia ako dôsledok schválenia zákona o veľkej privatizácii.
25. 10. 1995: Slovenská republika dostala od krajín Európskej únie druhý demarš.
15. 11. 1995: Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona o štátnom jazyku.
22. 11. 1995: začalo sa v Bratislave prvé trojdňové zasadanie Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a SR.
18. 12. 1995: vstúpila do platnosti Dohoda medzi vládou SR a NATO o vykonávacích dohodách o prechode ozbrojených síl.
2. 2. 1996: NR SR schválila zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
30. 6. 1996: SR prijatá do Rady Európy.
22. 3. 1996: NR SR prijala zákon o územnom a správnom členení Slovenska. Územie Slovenska bolo rozdelené na 8 krajov a 76 okresov.
14. 4. 1997: guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár požiadal listom guvernéra Českej národnej banky (ČNB) Jozefa Tošovského o neodkladné odovzdanie zlata po bývalej Štátnej banke československej, ktoré pri zániku ČSFR pripadlo do vlastníctva SR.
máj 1997: na Slovensku sa konalo referendum o vstupe krajiny do NATO v neadekvátnej politickej situácii zo strany vládnucich strán a s neadekvátnymi podmienkami ohľadne otázok zo strany vtedajšej vládnucej koalície na čele s Vladimírom Mečiarom. Z dôvodu týchto negatív sa na referende zúčastnilo iba 10 percent voličov a bolo neplatné.
22. 10. 1997:
  prvú operáciu na Slovensku na otvorenom srdci uskutočnil lekársky tím Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach.
  Európsky parlament prijal rezolúciu o Slovensku, v ktorej žiadal návrat Františka Gauliedera do parlamentu a posilňovanie ľudských a menšinových práv na Slovensku.
  v Bratislave sa konalo prvé kolo slovensko-maďarských rokovaní o realizácii rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v spore o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.
21. 12. 1997: vstup do Schengenskej zmluvy.
8. 10. 1998: Veľká Británia dočasne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov SR ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl.
7. 1. 1999: vláda schválila Návrh zámerov na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky (takzvaný balíček ekonomických opatrení).
25. 3. 1999: v Dunajskej Strede sa odohrala najväčšia masová vražda v kriminálnom podsvetí Slovenska. V bare Fontána bolo postrieľaných 10 členov kriminálnej skupiny, vrátane šéfa dunajskostredského podsvetia.
9. 4. 1999: Národná rada SR prijala nomináciu 11 kandidátov, ktorí sa v priamej voľbe uchádzali o post prezidenta SR. Straníckymi kandidátmi boli Vladimír Mečiar, Ján Slota a Rudolf Schuster a občianskymi kandidátmi boli Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Michal Kováč, Juraj Švec, Juraj Lazarčík, Boris Zala, Ján Demikát a Július Kubík.
21. 4. 1999: vláda vyslovila na zasadaní súhlas s tranzitom vojsk Severoatlantickej aliancie cez územie SR v súvislosti s operáciou Spojenecká sila v Juhoslovanskej zväzovej republike.
24. 11. 1999: predsedovia vlád ČR a SR Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda podpísali v Bratislave medzivládny protokol o prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob po bývalej Štátnej banke československej (ŠBČ) a zmluvu medzi SR a ČR o spoločnom postupe pri delení majetku medzi SR a ČR.
1. 2. 2000: NR SR vyslovila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
24. 3. 2000: vláda SR dala súhlas na prelety lietadiel NATO, zúčastňujúcich sa na vojenskej operácii proti Juhoslávii.
22. 5. 2000: podpisom spoločného vyhlásenia premiérov ČR a SR, Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, a odovzdaním symbolickej zlatej tehly Slovenskej republike sa v Prahe ukončil proces delenia bývalého federálneho majetku.
26. 10. 2000: Národná rada SR ratifikovala dokument o pristúpení SR k Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
17. 1. 2001: vládny kabinet na svojej 137. schôdzi vyslovil súhlas s podpisom Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov.
23. 2. 2001: Národná rada Slovenskej republiky hlasmi deväťdesiatich poslancov schválila novelu Ústavy SR (prezident SR Rudolf Schuster novelu podpísal 8. 3. 2001).
1. 4. 2001: kabinet odsúhlasil model územnosprávneho členenia Slovenska s 12 vyššími územnosprávnymi celkami.
28. 8. 2002: Slovensko a Ruská federácia (RF) v Bratislave spečatili zmenu dovtedajšieho spôsobu deblokácií ruského dlhu z tovarových na výraznejšie hotovostné deblokácie.
22. 9. 2002: parlamentné voľby vyhralo HZDS.
29. 1. 2003: vláda SR zverejnila neoficiálny preklad nóty USA, ktorú slovenskému premiérovi Mikulášovi Dzurindovi 27. 1. 2003 odovzdal americký veľvyslanec Ronald Weiser. Vláda SR následne povolila prelety lietadiel, ktoré mali byť nasadené v prípadnom konflikte v Iraku. Rozhodla aj o vyslaní špeciálnej vojenskej jednotky v počte do 75 mužov do Kuvajtu.
27. 3. 2003: vláda SR jednomyseľne odsúhlasila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve.
9. 4. 2003:
  Európsky parlament (EP) schválil v Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do Európskej únie (EÚ). Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, proti sa vyslovilo 21 a 25 sa hlasovania zdržalo.
  Národná rada SR schválila zákon, na základe ktorého vzniklo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
14. 4. 2003: Rada Európy schválila prijatie SR do Európskej únie.
16. 4. 2003: prezident SR Rudolf Schuster a predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v Aténach (Grécko) podpísali Zmluvu o pristúpení SR do Európskej únie.
16. 5. - 18. 5. 2003: referendum o vstupe do Európskej únie (pre vstup sa vyjadrilo 92% hlasujúcich, hlasovalo 52,15% registrovaných voličov).
26. 8. 2003: prezident SR Rudolf Schuster podpísal ratifikačnú listinu k zmluve o vstupe Slovenska do .
31. 12. 2003: na Slovensku zanikli okresné úrady.
29. 3. 2004: vstup do NATO.
1. 5. 2004: členský štát Európskej únie.
1. 9. 2004: vstúpil do platnosti zákon o vzniku Špeciálneho súdu, ktorý mal súdiť mafiánov či skorumpovaných politikov, sudcov a prokurátorov. Spolu so Špeciálnym súdom vznikol aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Od 18. 6. 2009 súd nahradil Špecializovaný trestný súd (oproti pôvodnému Špeciálnemu súdu sa rozšírila vecná pôsobnosť nového súdu o úkladnú vraždu, machinácie pri verejnom obstarávaní, neoprávnenú výrobu peňazí a zneužívanie právomocí verejného činiteľa).
31. 12. 2004: prestali platiť desať a dvadsaťhalierové mince.
10. 10. 2005: nestály člen Bezpečnostnej rady OSN na obdobie od 1. 1. 2006 do konca 31. 12. 2007.
31. 12. 2005: zrušená základná vojenská služba.
23. 2. 2003: na Slovensku sa potvrdila prítomnosť vtáčej chrípky. Laboratórne testy potvrdili, že dva uhynuté vtáky boli infikované nebezpečným vírusom H5N1.
1. 9. 2007: Slovensko sa spoločne s ostatnými starými a novými členskými krajinami Európskej únie napojilo na Schengenský informačný systém Európskej únie. Ide o systém SISone4all.
20. 9. 2007: Národná rada (NR) SR schválila na svojej 13. schôdzi uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov týkajúcich sa usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku.
10. 12. 2007: predstavený prvý kompletný slovenský ekumenický preklad Biblie, na ktorom pracovali renomovaní odborníci z kresťanských cirkví registrovaných v SR.
15. 1. 2008: Slovenská republika začala vydávať cestovné pasy s biometrickými údajmi.
24. 1. 2008: Ozbrojené sily SR prebrali funkciu veliteľa pozorovateľskej misie UNTSO na Golanských výšinách.
30. 1. 2008: v Prešove bola zriadená Gréckokatolícka metropolia a v Košiciach Gréckokatolícka eparchia.
10. 4. 2008: Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu.
28. 5. 2008: ministri financií krajín eurozóny, Európska centrálna banka, ministri financií a guvernéri národných bánk Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili úpravu stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov. Nová centrálna parita slovenskej koruny sa stanovila na 30,126 koruny za euro.
17. 6. 2008: Európsky parlament (EP) odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. 1. 2009.
24. 8. 2008: skončilo sa obdobie dobrovoľného duálneho zobrazovania cien tovarov a služieb, ktoré sa začalo vyhlásením konverzného kurzu slovenskej koruny 8. 7. 2008. Zobrazenie cien v korunách aj eurách bolo od tohto dátumu povinné.
23. 10. 2008: poslanci Národnej rady (NR) SR schválili zákon o zásluhách prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) z roku 1968 Alexandra Dubčeka.
31. 12. 2008: koniec platnosti slovenskej koruny (ale posledný deň platnosti bol 16. 1. 2009).
1. 1. 2009: prechod na euro.
1. 9. 2009: na Slovensku začali platiť ďalšie ustanovenia novely zákona o ochrane nefajčiarov. Na ich základe boli prevádzkovatelia pohostinských zariadení povinní stavebne oddeliť v reštauráciách priestory pre nefajčiarov, v opačnom prípade museli mať celú prevádzku nefajčiarsku.
18. 1. 2009: po predchádzajúcom zastavení dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu (pre rusko-ukrajinský spor) začala česká spoločnosť RWE Trangas dodávať zemný plyn na Slovensko. Prvýkrát sa na jeho prepravu na Slovensku využil reverzný režim v smere zo západu na východ. Dodávky plynu cez Ukrajinu boli obnovené 20. 1. 2009, stav núdze bol zrušený 23. 1. 2009.
25. 3. 2009: v Žiarskej doline (Západné Tatry) spadla najväčšia lavína, aká doteraz spadla na Slovensku.
1. 4. 2009: vstúpil do platnosti zákon o zákaze fajčenia vo verejných priestoroch (Zákon o ochrane nefajčiarov, novelizovaný 16. 5. 2013).
21. 12. 2009: nadviazané diplomatické styky s Lichtenštajnskom (ako jediným európskym štátom, s ktorým SR nemala diplomatické styky).
2. 1. 2010: letisko v Poprade informovalo letisko v írskom Dubline, že na palube lietadla smerujúceho do írskeho hlavného mesta sa nachádzala vzorka výbušniny, ktorá sa tam dostala v rámci štandardnej aktivačnej činnosti, kedy má vycvičený pes nájsť výbušninu medzi batožinou. Službukonajúci policajt zabudol vybrať vzorku z batožinového priestoru.
24. 1. 2010: troch zajatcov z väznice Guantánamo na Kube v skorých ranných hodinách eskortovali na Slovensko. SR sa tak prihlásila k spoločnému vyhláseniu a USA z 19. 6. 2009 o spolupráci pri zatvorení centra na Guantáname.
17. 7. 2009: prezident SR Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá okrem iného opätovne zaviedla sankcie za nedodržiavanie spisovnej slovenčiny.
10. 8. 2009: pri výbuchu plynu v Bani Handlová zahynulo 20 baníkov a banských záchranárov. Deň sa pripomína ako Deň obetí banských nešťastí.
26. 5. 2010: NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorá priniesla so sebou automatickú stratu slovenského občianstva, ak občan SR dobrovoľne požiada o občianstvo iného štátu. Novela bola reakciou na zákon o dvojakom občianstve, ktorý v rovnaký deň prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. Ten vstúpil do platnosti 20. 8. 2010, v deň maďarského štátneho sviatku sv. Štefana.
11. 8. 2010: poslanci NR SR vyslovili súhlas s pristúpením Slovenska k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu (EFSF), tzv. eurovalu. Slovenská účasť na 750-miliardovom balíku predstavovala takmer 4,4 miliardy eur.
13. 5. - 6. 6. 2011: sčítanie obyvateľstva, domov a bytov.
13. 10. 2011: Slovensko na druhý pokus ako posledná krajina eurozóny schválila posilnenie dočasného eurovalu. Po dohode troch koaličných strán s opozičným Smerom-SD išlo o očakávaný výsledok, keď dodatok k medzinárodnej zmluve podporila výrazná väčšina 114 zo 147 prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
14. 10. 2011: prezident SR Ivan Gašparovič svojím podpisom ratifikoval dodatok k medzinárodnej zmluve o dočasnom eurovale (EFSF).
18. 6. 2013: Slovensko po prvý raz predalo štátne dlhopisy na japonskom trhu. SR predala dva typy dlhopisov celkovo za 30 miliárd JPY (235,2 milióna eur) - prvé slovenské bondy denominované v japonských jenoch.
február 2014: Slovensko sa prvýkrát v histórii dostalo do deflácie - spotrebiteľské ceny na Slovensku vo februári 2014 podľa údajov Štatistického úradu SR medziročne aj medzimesačne klesli, a to zhodne o 0,1 %.
3. 3. 2014: Slovensko sprísnilo ostrahu hraníc s Ukrajinou.
16. 8. 2014: začalo sa skúšobné pumpovanie plynu zo Slovenska na Ukrajinu cez plynovod Vojany-Užhorod. Tento plynovod by mohol dodávať do 40 percent dovážaného plynu, ktorý Ukrajina potrebuje.
2. 9. 2014: začiatok reverzných dodávok plynu na Ukrajinu plynovodom Vojany - Užhorod.
30. 9. 2014: opozičné strany do parlamentu predložili návrh ústavného zákona na zrušenie amnestií udelených bývalým premiérom a zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom. Právnu normu predkladajú Ján Figeľ (KDH), Béla Bugár (Most-Híd), Jozef Mihál (SaS), Igor Matovič (OĽaNO) Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) a nezaradený Juraj Miškov. Návrh ústavného zákona zrušuje neštandardné amnestie udelené bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta republiky. Tieto amnestie – v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda, ktoré malo byť vykonané v dňoch 23. a 24. mája 1997 – sú zmätočné a ako také nezodpovedajú princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, konštatujú opoziční poslanci. Amnestie znemožnili dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením prezidentovho syna Michala Kováča do zahraničia.
16. 10. 2014: prezident Andrej Kiska ratifikoval asociačné dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom.
21. 10. 2014: parlament zmenou ústavy zakázal až na výnimky vývoz vody do zahraničia.

Sviatky:
25. 3. - Pamätný deň (viaže sa k sviečkovej manifestácii v Bratislave z roku 1988)
13. 4. deň nespravodlivo stíhaných, pamätný deň
7. 6. - Výročie Memoranda národa slovenského, pamätný deň
5. 7. - Sviatok svätých Cyrila a Metoda
5. 7. - Deň zahraničných Slovákov – pamätný deň SR
17. 7. - Výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR, pamätný deň
29. 8. - Slovenské národné povstanie - SNP (1944)
1. 9. - Deň Ústavy SR
27. 10. - Deň černovskej tragédie - Pamätný deň SR
28. 10. - Deň vzniku samostatného československého štátu - pamätný deň SR
30. 10. - Výročie Deklarácie slovenského národa - Pamätný deň
31. 10. - Deň reformácie - Pamätný deň SR
- 17. 11. Deň boja za slobodu a demokraciu - štátny sviatok SR
30. 12. - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu (1977)

súvislosti: prezidenti Slovenskej republiky

Smithson, Alison

Anglicko
* 22. 6. 1928 (Sheffield)
† 14. 8. 1993 (Londýn)
architektka.
Priekopníčka brutalizmu.

Solrad 1

USA
družica
štart: 22. 6. 1960
hmotnosť 19 kg
životnosť aktívna okolo 150 dní, pasívna 80 rokov.

sovietsko-nemecký pakt o neútočení

sovietsko-nemecký pakt o neútočení
podpis paktu o neútočení
● dohoda uzavretá 23. 8. 1939 medzi Nemeckom a ZSSR v Moskve, Molotov-Ribbentropov pakt.
22. 6. 1941 Hitler pakt porušil a zaútočil na ZSSR.

SPD
Sozialdemokratische Partei Deutschlands

Nemecko
sociálnodemokratická strana Nemecka.
Založená 23. 5. 1863.
22. 6. 2011 bola jej činnosť zakázaná.

Stála spoločná rada NATO-Rusko
Permanent Join Council

Ruská federácia na jednej strane a NATO na druhej v nej konajú ako rovnocenní partneri.
Slúži na konzultácie o bezpečnostných a vojenských otázkach.
1991: začiatok formálnych vzťahov medzi NATO Ruskou federáciou v rámci Severoatlantickej rady pre spoluprácu (North Atlantic Cooperation Council, neskôr premenovanej na euro-atlantickú radu partnerstva, Euro-Atlantic Partnership Council).
22. 6. 1994: Rusko vstúpilo do programu Partnerstvo za mier (Partnership for Peace).
27. 5. 1997 na summite v Paríži obe strany podpísali Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti, základy budúcej spolupráce.

Stehlík, Richard

Česká republika
* 22. 6. 1984
hokejista.

Streep, Meryl

Streep, Meryl
Meryl Streep
USA
* 22. 6. 1949 (New Jersey)
herečka, vlastným menom Mary Louise Streep.
Manžel Don Gummer (sochár).
Syn Henry.Dcéra Mamie, Grace, Louisa.

Filmografia:
Expendabelles (2015)
Ice at the Bottom of the World, The
Ricky and the Flash
Darca (2014)
Homesman, The
Into the Woods
Suffragette
Blízko od seba (2013)
Druhá šanca (2012)
Movie: The Movie
Terapia online (TV seriál) (2011)
Železná lady
Higglety Pigglety Pop! V živote musí byť niečo viac, než mať všetko (video film) (2010)
Fantastický pán Lišiak (2009)
Julie a Julia
Magic 7, The (TV film)
Nejako sa to komplikuje
Mamma Mia! (2008)
Pochyby
Web Therapy (TV seriál)
Hrdinovia a zbabelci (2007)
Odvlečený
Temná hmota
Ten večer
Diabol nosí Pradu (2006)
Mravčia polepšovňa
Zajtra nehráme!
Prime (2005)
Lemony Snicket: Rad nešťastných príhod (2004)
Manchurianský kandidát
Anjeli v Amerike (TV seriál) (2003)
Bratia ako sa patrí
Adaptácia (2002)
Hodiny
Ad interim Umelá inteligencia (2001)
School (TV seriál)
Hudba môjho srdca (1999)
Chrysanthemum
Jediná správna vec (1998)
Tanec na konci leta
Predovšetkým nikomu neublížim (TV film) (1997)
Tatko Hill a spol. (TV seriál)
Marvinova izba (1996)
Predtým a potom
Madisonské mosty (1995)
Divoká rieka (1994)
Dom duchov (1993)
Smrť jej pristane (1992)
Obhájiť svoj život (1991)
Pohľadnice z Hollywoodu (1990)
Diablica (1989)
Rabbit Ears: The Fisherman and His Wife (video film)
Simpsonovi (TV seriál)
Tailor of Gloucester, The (video film) (1988)
Výkrik v tme
Zlá zelina (1987)
Rabbit Ears: The Tale of Mr Jeremy Fisher (video film)
Rabbit Ears: The Tale of Peter Rabbit (video film)
Horkosť (1986)
Viac než dosť (1985)
Spomienky na Afriku
Little Ears: The Velveteen Rabbit (video film) (1984)
Zamilovaný
Silkwoodová (1983)
Alice at the Palace (TV film) (1982)
Pokoj noci
Sofiina voľba
Francúzova milenka (1981)
Kramerová verzus Kramer (1979)
Manhattan
Zvedenie Joea Tynan
Uncommon Women ... and Others (TV film)
Holokaust (TV seriál) (1978)
Lovec jeleňov
Deadliest Season, The (TV film) (1977)
Julie
Secret Service (TV film)
Everybody Rides the Carousel (1975)

Stremayr, Karl

Rakúsko
* 30. 10. 1823 (Graz)
22. 6. 1904 (Pottschach)
politik.
Minister vyučovania v troch vládach.
1848 - 1849: poslanec franfurktského národného zhromaždenia.

Stuart, Karol II.

Anglicko
* 29. 5. 1630
† 6. 2. 1685
panovník.
Otec Karol I.
Nemanželský syn James Monmouth.
29. 5. 1660 - 1685: kráľ anglický a škótsky (od 5. 2. 1649).
V roku 1660 uzavrel kompromisnú dohodu a reštauroval vládu Stuartovcov v Anglicku a Škótsku obmedzovanú parlamentom.
22. 6. 1675: založil Greenwichské kráľovské observatórium.

Stubb, Cai-Göran Alexander

predchodca Jyrki Katainen
Fínsko
* 1. 4. 1968 (Helsinky)
politik.
Manželka Suzanne Innes.
Syn Oliver.
Dcéra Emilie.
4. 4. 2008 - 22. 6. 2011: minister zahraničných vecí.
14. 6. 2014: zvolená za predsedu strany Národnej koalície.
16. 6. 2014: premiér (potvrdený parlamentom 23. 6. 2014, vo funkcii od 24. 6. 2014).

svetový deň hemofílie

● pripomána sa 17. 4.
Vyhlásila ho v roku 2003 Svetová federácia hemofílie (WFH).
V ČR je vyhlásený i národný deň hemofílie, ktorý sa pripomína 22. 6.

Šebánek, Josef

Šebánek, Josef
Josef Šebánek
Česká republika
* 22. 6. 1915
† 13. 3. 1977
herec.

Filmografia:
1965: Lásky jedné plavovlásky
1967: Hoří, má panenko!
1968: Nejkrásnější věk
1969: Ecce Homo Homolka
1970: Hogo fogo Homolka
1972: Homolka a tobolka
1972: Návraty
1973: Maturita za školou.

Šišková, Anna

Šišková, Anna
Šišková, Anna
Anna Šišková
Slovenská republika
* 30. 6. 1960 (Žilina)
herečka.
Manžel Juraj Nvota.
Manžel Jiří Chlumský (sobáš 22. 6. 2012).
Dcéra Dorota (otec Jaro Filip), Tereza (otec Juraj Nvota).
1980 - 1981: členka činohry v prešovskom Divadle Jonáša Záborského.
1981 - 1995: pôsobila v Divadle pre deti a mládež v Trnave.

Filmografia:
Tichá radosť (1985)
Ženské oddelenie (1987)
Na krásnom modrom Dunaji (1997)
Priateľstvá padajúceho lístia (1998)
Musíme si pomáhat (2000)
Krajinaka (2000)
Zostane to medzi nami (2004)
Konečná stanica (2004)
Sluneční stát aneb hrdinové dělnické třídy (2005)
Místo v životě (2006)
Letiště (2006)
Až do dna (2006)
Eden (2007)
Veni, vidi, vici (2009).

Šperka, Peter

Slovenská republika
* 29. 10. 1955
22. 6. - 23. 6. 2013 (Nanga Parbat)
horolezec, horský vodca a horský záchranár.
1997: výstup na Manaslu.
2007: výstup na Čho Oyu.
Zahynul pri teroristickom útoku hnutia Taliban na tábor horolezeckej expedície pod horou Nanga Parbat na severe Pakistanu.
O život pri útoku prišlo desať horolezcov zo šiestich krajín a pakistanský sprievodca.

Štepka, Stanislav

Štepka, Stanislav
Stanislav Štepka
Slovenská republika
* 26. 7. 1944 (Radošiná)
umelecký šéf, spisovateľ, dramatik, textár, herec a spevák.

Dielo:

Divadelné hry:
1963 Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (25. 12. 1963 Radošina)
1967 Pitva (29. 3. 1967 Radošina)
1968 Z duba padol, oddýchol si (30. 11. 1968 Radošina)
1969 Pŕŕŕ (18. 11. 1969 Radošina)
1970 Jááánošííík (14. 11. 1970 Radošina, Klub mladých)
1970 Človečina (14. 11. 1970 Radošina)
1975 Alžbeta Hrozná alebo Krw Story (11. 1. 1975 Radošina)
1977 Hrob lásky (19. 1. 1977 Bratislava, Divadelný klub mládeže)
1978 Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes, ak sme nepomreli (22. 5. 1978 Bratislava, Divadelný klub mládeže)
1979 Slovenské tango (28. 5. 1979 Bratislava, Klub spojov)
1980 Kúpeľná sezóna (27. 10. 1980 Bratislava, PKO)
1982 Svadba (1. 2. 1982 Bratislava, PKO)
1983 Čierna ovca (15. 9. 1983 Bratislava, PKO)
1984 Nevesta predaná Kubovi (21. 1. 1984 Bratislava, Štúdio S)
1984 Pavilón B (19. 10. 1984 Bratislava, PKO)
1985 O čo ide (17. 9. 1985 Bratislava, Štúdio S)
1986 Nebo, peklo, raj (19. 12. 1986 Bratislava, Štúdio S)
1987 Ženské oddelenie (21. 10. 1987 Bratislava, PKO)
1988 Loď svet (12. 12. 1988 Bratislava, PKO)
1989 Vygumuj a napíš (21. 9. 1989 Bratislava, RND)
1990 Pokoj domu tomuto (24. 9. 1990 Bratislava, RND)
1991 Kam na to chodíme (28. 3. 1991 Bratislava, RND)
1992 LÁS-KA-NIE (15. 2. 1992 Bratislava, RND)
1992 Delostrelci na Mesiaci (20. 11. 1992 Bratislava, RND)
1993 Hostinec Grand (20. 11. 1993 Bratislava, RND),
1994 Dohoda možná (24. 6. 1994 Bratislava, Štúdio S)
1994 Malá srdcová príhoda (5. 11. 1994 Bratislava, RND)
1994 Štedrý divadelný večer (20. 12. 1994 Bratislava, RND)
1995 Materské znamienko (13. 4. 1995 Bratislava, RND)
1995 Kino Pokrok (15. 12. 1995 Bratislava, RND)
1996 Tata (13. 12. 1996 Bratislava, RND)
1997 Konečná stanica (31. 5. 1997 Bratislava, RND)
1999 Včela v zime (25. 6. 1999 Bratislava, RND),
2000 Súpis dravcov (31. 3. a 1. 4. 2000 Bratislava, RND)
2000 Jááánošííík (po tridsiatich rokoch) (14. 11. 2000 Bratislava, RND)
2002 Na jeden dotyk (17. 5. 2002 Bratislava, RND)
2003 Ako sme sa hľadali (7. 2. 2003 Bratislava, RND)
2003 Kronika komika (26. 4. 2003 Bratislava, RND)
2004 Generál (5. 3. a 6. 3. 2004 na scéne RND)
2005 Hra o láske (4. 2. a 5. 2. 2005 na scéne RND)
2006 Desatoro (10. 2. 2006, RND)
2006 Sedem hlavných hriechov (8. 12. a 9. 12. 2006)
2007 Stvorenie sveta (22. 6. 2007)
2008 Niekto to rád slovenské
2009 Mám okno
2010 Nesladím

Knižné publikácie:
1987 Nevesta predaná Kubovi (v spol. s J. Suchým, Tatran)
1987 História môjho otca (LITA)
1989 Hotel Európa (LITA)
1989 Ženské oddelenie (LITA)
1989 Tri správy (Slovenský spisovateľ)
1989 Radošinské naivné divadlo (Tatran)
1998 Otcovské znamienka (Slovenský spisovateľ)
1991 Kam na to chodíme (v spol. s Milanom Lasicom, Smena)
1993 Tri sny (a doslov do snov) (Slovenský spisovateľ)
2001 …a já, Katarína Kolníková (Ikar)
2003 Kronika komika I (Ikar)
2005 Kronika komika II (Ikar)
2005 Kronika komika III (Ikar)
2006 Desatoro(a zopár navyše) (Ikar)
2006 Kronika komika VI (Ikar)
2006 Kronika komika IV (Ikar)

Filmografia:
1986 Poznám takú bylinku TV film
1983 Víno vinovaté, réžia: Vlado Balco
1984 Dedinský sen, réžia: Fero Fenič
1987 Ženské oddelenie
1988 Správca skanzenu
1991 Neha
1993 Výlety v pamäti (TV film)
1993 Na Bukvovom dvore (TV film)
1994 Národný hriešnik (TV film)
1995 Záhrada
1996 Čierna ovca (TV film)
1997 Ježiško zvoní, otvorte
2001 Rebelové
2004 Konečná stanica
2005 Osobná chyba (TV film)
2007 Ordinácia v ružovej záhrade (TV seriál).


Transit 2A

USA
navigačná družica.
štart: 22. 6. 1960
hmotnosť 101 kg
životnosť aktívna 780 dní, pasívna 150 rokov.

Třeštíková-Böhmová, Helena

Třeštíková-Böhmová, Helena
Helena Třeštíková-Böhmová
Česká republika
* 22. 6. 1949 (Praha)
filmárka, režisérka dokumentárneho filmu.
Manžel Michael (spisovateľ, publicista).
Syn Tomáš.
Dcéra Hana.
Vyštudovala réžiu dokumentárneho filmu na FAMU. Natočila niekoľko desiatok dokumentov, najčastejšie s rodinnou alebo sociálnou tématikou, podieľala sa na sériách GEN a GENUS (portréty).
9. 1. 2007: menovaná ministerkou kultúry.
24. 1. 2007: rezignovala na post ministerky kultúry.

Réžia (dokument):
Vojta Lavička: Nahoru a dolů (2013)
Život s Kašparem
Soukromý vesmír (2011)
24 (TV film)
Katka (2009)
René (2008)
Marcela (2006)
Manželské etudy po dvaceti letech (TV seriál) (2005)
Nebe nad Evropou (2004)
Nebylo to marný (TV film)
Paměť 20. století: Nebylo to marný (TV film)
Paměť 20. století: Nesdělitelné (TV film)
Paměť 20. století: Události Pavla Štechy (TV film)
Obsluhovala jsem Karla Čapka (TV film) (2003)
Paměť 20. století: Má šťastná hvězda (TV film)
Paměť 20. století: Nebe nad Evropou (TV film)
Pavel Tigrid - Evropan (TV film)
Bára B. (LIVE) (TV film) (2001)
Být Romem
Být Romkou
Forte a Piana (TV film)
Hitler, Stalin a já (TV film)
Jsem žena orientovaná na ženy (TV film)
Rozkoš bez rizika (TV film)
Sestřičky (TV film)
V pasti - Katka (TV film)
Zvítězí ten, kdo se nevzdá (TV film)
Ženy na přelomu tisíciletí (TV seriál) (2000)
Carmen Story (1999)
Člověk a čas 1: Deset let v životě mladého muže (TV film)
Člověk a čas 2: Výzva (TV film)
Člověk a čas 3: Určitý způsob štěstí (TV film)
Výzva (TV film)
Lidé, mám vás rád! (TV film) (1998)
Sladké století (TV film) (1997)
Vyloučeni z literatury (TV film)
Genus (99 životů):Život filmového historika Karla Čáslavského v pohledu Heleny Třeštíkové (TV film) (1996)
Řekni mi něco o sobě - Milan
Sladké hořkosti Lídy Baarové (TV film) (1995)
Kašpar (1993)
Řekni mi něco o sobě - Láďa
Řekni mi něco o sobě - René (1992)
Hledání cest (1988)
Z lásky
Manželské etudy (TV seriál) (1987)
Divadlo S+H v Japonsku (1981)
Japonská neděle
Dobrý den, můžeme dál? (1980)
Dotek světla (1979)
Linka důvěry (1977)
Dvě jubilea Jana Zrzavého (1976)
Momenty XIII. mezinárodního filmového festivalu (1962)



Valachi, Joe

Valachi, Joe
Joe Valachi
USA
† 3. 4. 1971
gangster.
1959: odsúdený na 15 rokov väzenia za obchodovanie s heroínom.1962: za iný drogový čin odsúdený na 20 rokov väzenia. 
22. 6. 1962 napadol spoluväzňa, ktorý o dva dni zomrel. Valachi bol odsúdený na trest smrti.
Pr priznanie miernejšieho trestu vypovedal o fungovaní organizovaného zločinu.
9. 9. 1963 úpdal svedectvo o štruktúre mafie, jej praktikách, pravidlách fungovania, rituálnych zákonoch (vendeta, omerta).
Vypovedal i onapojení politikov a justície na mafiu, o podplácaní sudcov a ich zastrašovaní.
1966: vo väzwní sa pokúsil o samovraždu.

Dielo:
The Valachi Papers (1968).

van Rijn, Rembrand Harmenszoon

van Rijn, Rembrand Harmenszoon
Rembrand van Rijn: Vlastná podobizeň (1634)
Holandsko
* 15. 7. 1606 (Leiden)
† 4. 10. 1669
maliar, vlastným menom Harmenszoon Van Rijn.
Otec Harmen Gerritszoon van Rijn.
Matka Neeltge Willemsdochter van Zuitbroeck.
Priezvisko van Rijn podľa rieky Rýn, vedľa ktorej stál jeho rodný dom.
Manželka Saskia van Uylenburgh (* 1612
† 14. 7. 1642, sobáš 22. 6. 1634)
Syn Titus (* 1641
† 1668, matka Saskia).
Milenka Geertghe Dircx (aj Tita Geertje Dicks
* medzi 1610 - 1615, ich vzťah skončil pred súdom).
Milenka Hendrickje Stoffels (* 1623
† 1663).
Dcéra Cornelia (* 1640
† 1640), Cornelia (* 1654, matka Hendrickje Stoffels).
1635: zomiera syn Rumbartus 2 mesiace po narodení.
1656: vyhlásil osobný bankrot.
1668: sobáš s

Tvorba:
1626: Tobiáš a Anna
1627: Apoštol Pavol vo väzení
1629: autoportrét (olej)
1630: Jeremiáš trúchliaci nad skazou Jeruzalema
1631: prorokyňa Anna
1631: Diana v kúpeli (lept)
1631: Andromeda pripútaná ku skale
1631: Hodina antómie profesora Tulpa
1633: Portrét lodiara Jana Rijcksena a jeho ženy
1635: Baltazárove hody
1636:Danae (Tita Geertje Dicks)
okolo 1641: Nočná hliadka (výška 3,7 m, šírka 4,6 m, 14. 9. 1975 bol obraz v amsterdamskom múzeu Rijksmuseum v Holandsku poškodený psychicky chorým mužom)
1652: Autoportrét (autoportrétov namaľoval viac ako 80)
1632: Flora
1638 - 1640
Krajina s kamenným mostom
1632: Anatómia dr. Tulpa
1634: Sophonisba
1635: Ganymedes unášaný orlom
portrét starca (alebo rabína, pravdepodobne portrét J. A. Komenského)
1661: Prísaha Claudia Civila
1662: Syndik (portrét)
okolo 1666: Židovská nevesta
asi 1666 - 1669: Návrat strateného syna
Ležiaci lev (rytina)
Portrét čítajúceho Tita (rytina)
Starý pán s turbanom (rytina)
Česanie mladej dámy.

Vancouver, John

Veľká Británia
* 22. 6. 1757
† 10. 5. 1798
námorník a kartograf.
Účastník plavieb Jamesa Cooka.
V roku 1792 zmapoval západné pobrežie Kanady.
V roku 1794 pobrežie Severnej a Južnej Ameriky.

Vejnarová, Zdenka

Česká republika
* 22. 6. 1981 (Jilemnice)
biatlonistka.
2002: 23. miesto vo vytrvalostnom závode na ZOH.
2005: 7 miesto vo vytrvalostnom závode na SP v Hochfilzene.

Vejvanovský, Pavel Josef

Česká republika
* asi 1640
22. 6. 1693
skladateľ.
Pôsobil v kapele olomouckého biskupa Karla Lichtenštejna-Castelkorna v Kroměříži.

Dielo:
Sonata venatoria.

vojna, II. svetová
vojna, 2. svetová

● svetový konflikt, v ktorom na jednej strane stáli Nemecko, Taliansko a Japonsko a na druhej strane spojenecké armády v čele so ZSSR a USA (v ZSSR nazývaná aj Veľká vlastenecká vojna).
12. 3. 1938: anšlus Rakúska.
10. 10. 1938: jednotky nemeckej armády obsadili Petržalku (dnes časť Bratislavy).
Začala 1. 9. 1939 prepadom Poľska Nemeckom. Za začiatok vojny sa považuje čas 04:45 1. 9. 1939, kedy zaútočil nemecký krížnik Schleswig-Holstein na Gdaňský polostrov Westerplatte (podľa operačného plánu Fall Weiß (teda Biely plán)). Slovenská armáda sa pripojila k vpádu nemeckej armády do Poľska. Veľká Británia a Francúzsko zrušili svoje konzuláty v Bratislave.
3. 9. 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom Veľká Británia a Francúzsko vyhlasuje vojnu Nemecku, pripája sa Austrália a Nový Zéland.
4. 9. 1939: potopením britskej lode Athenia nemeckou ponorkou U30 sa začala námorná vojna v Atlantiku.
5. 9. 1939: USA a Japonsko vyhlásili neutralitu.
6. 9. 1939: JAR vyhlásila vojnu Nemecku.
10. 9. 1939: Kanada vyhlásila vojnu Nemecku.
17. 9. 1939: ZSSR útočí na Poľsko, obsadilo najvýchodnejšiu časť Poľska.
29. 9. 1939: kapitulácia Poľska.
1. 10. 1939: obsadenie Varšavy.
6. 10. 1939: Adolf Hitler ponúkol Veľkej Británii a Francúzsku mier, v ríšskom sneme predniesol prejav, v ktorom ponúkol obnovenie mieru v Európe na základe zachovania status quo, čo znamenalo, že Veľká Británia a Francúzsko majú akceptovať okupáciu Poľska, čo obe krajiny odmietli.
6. 10. 1939: kapitulácia Poľska, odchod poľskej vlády do exilu v Londýne.
7. 10. 1939: prepadnutie Rumunska Nemeckom.
30. 11. 1939: napadnutie Fínska ZSSR.
2. 12. 1939: vo Francúzsku sa prvýkrát bojov zúčastnili československí letci (neskôr zaradení do anglickej RAF).
6. 1. 1940: masová poprava Poliakov Nemcami v Poznani.
9. 4. 1940: invázia nemeckých vojsk do Dánska a Nórska (boje o Nórsko trvali až do 10. 6. 1940, kedy sa spojenci stiahli).
10. 5. - 14. 5. 1940: Nemecko okupuje Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a značnú časť Francúzska.
28. 5. - 4. 6. 1940: evakuácia 338.000 britských a francúzskych vojakov na Britské ostrovy.
10. 6. 1940: začiatok vojny i na africkom kontinente (vstupom Talianska do vojny proti západným spojencom).
14. 6. 1940: nemecké jednotky vstúpili do Paríža.
17. 6. 1940: Sovietske vojenské jednotky obsadili Litvu a Estónsko.
23. 6. 1940: kapitulácia Francúzska (udávané i 21. 6. 1940 či 22. 6. 1940).
10. 7. 1940: začína letecká bitva o Veľkú Britániu.
13. 8. 1940: Nemecké letectvo (Luftwaffe) spustilo sériu útokov na britské letecké základne a radarové zariadenia.
23. 8. 1940: Nemci začali bombardovať Londýn.
13. 9. 1940: Taliansko vtrhlo do Egypta, začiatok bojov v Afrike.
7. 10. 1940: Nemecko napadlo Rumunsko.
16. 10. 1940: založené Varšavské geto.
31. 10. 1940: skončila letecká bitka o Anglicko. Trvala 113 dní.
10. 12. 1940: Veľká Británia zahájila ofenzívu proti talianskym jednotkám v Egypte.
18. 12. 1940 Adolf Hitler podpísal tajný rozkaz nacistického vrchného velenia (OKW) č. 21 pod krycím názvom Fall Barbarossa o prepadnutí a zničení ZSSR v bleskovej vojne, útok mal byť pripravený do 15. 5. 1941.
28. 12. 1940: Taliansko prepadlo Grécko.
14. 2. 1941: nemecké jednotky Afrikakorps sa vyloďujú v Lýbii.
6. 4. 1941: bez vyhlásenia vojny začali nemecké lietadlá bombardovať Belehrad a súčasne na vtedajšiu Juhosláviu zaútočili zo Štajerska, Maďarska a Bulharska aj pozemné jednotky. Po 12 dňoch Juhoslávia kapitulovala.
13. 4. 1941: podpísaný sovietsko-japonský pakt o neútočení.
17. 4. 1941: kapitulácia Juhoslávie. Britské jednotky sa vylodili v Iraku.
20. 5. 1941: začal sa nemecký útok na ostrov Krétu. Operácia dostala názov Merkur.
27. 5. 1941: potopenie bitevnej lode Bismarck.
30. 5. 1941: Nemecko obsadilo Krétu.
v noci z 21. 6. na 22. 6. 1941: prepadnutie ZSSR Nemeckom napriek platnosti sovietsko-nemeckého paktu o neútočení (operácia Barbarossa).
25. 6. 1941: Fínsko vstúpilo do vojny proti ZSSR.
7. 7. 1941: americké jednotky sa vylodili na Islande.
12. 7. 1941 podpisuje Veľká Británia a ZSSR spojeneckú zmluvu.
18. 7. 1941: Veľká Británia a Československo podpisujú Zmluvu o spoločnom postupe proti Nemecku.
25. 7. 1941: Tuvinská aratská republika vyhlásila vojnu Nemecku.
22. 8. 1941: nemecké vojská začali blokádu Leningradu.
8. 9. 1941 - 27. 1. 1944: blokáda Leningradu.
15. 9. 1941: začiatok obliehania Leningradu.
19. 9. 1941: Nemci obsadili Kijev.
30. 9. 1941: začal hlavný útok nemeckých vojsk na Moskvu (operácia Tajfun).
5. 12. 1941: Veľká Británia vyhlásila vojnu Fínsku, Maďarsku a Rumunsku. Ruské vojská pod vedením generála Žukova previedli úspešný protiútok, ktorým odrazili nemecké vojská od Moskvy.
7. 12. 1941: útok Japonska na námornú základňu USA - Pearl Harbor. Vstup USA do vojny. Kanada vyhlásila vojnu Fínsku, Maďarsku, Rumunsku a Japonsku.
7. 12. - 8. 12. 1941: obsadenie Malajzie Japonskom.
8. 12. 1941: Spojené štáty, Čína, Kanada, Veľká Británia a Holandsko vyhlásili vojnu Japonsku po jeho útoku na Pearl Harbor. Japonsko napadlo britskú kolóniu Hongkong.
11. 12. 1941: Taliansko a Nemecko vyhlásili vojnu USA.
2. 1. 1942: jednotky japonskej 48. divízie obsadili filipínske hlavné mesto Manila (posledná americká pevnosť, Corregidor, sa bránila až do 7. 5. 1942).
11. 1. 1942: Japonsko vyhlasuje vojnu Holandsku a napáda Holandskú Východnú Indiu. Dobyté Kuala Lumpur.
16. 1. 1942: Japonsko zaútočilo na Barmu (udávaný i dátum 19. 1. 1942).
26. 1. 1942: v Severnom Írsku sa vylodil prvý kontingent amerických expedičných vojsk vyčlenených na boje v Európe, na čo írsky premiér Eamon de Valera podal protest.
15. 2. 1942: kapituluje Singapúr (obsadený Japoncami).
19. 2. 1942: Japonsko bombardovalo austrálsky prístav Darwin, k priamej invázii ale nepristúpilo.
28. 3. 1942: náletom britského letectva na Lübeck sa začalo prvé plošné bombardovanie nemeckých miest, medzi letcami boli aj Česi a Slováci z 311. čs. bombardovacej perute RAF.
9. 4. 1942: na Filipínach kapitulovali americké jednotky. Na polostrove Bataan sa Japoncom vzdalo 75.000 amerických vojakov.
27. 5. 1942: atentát na Heydricha.
5. 6. 1942: USA víťazia v bitve o súostrovie Midway - potápajú 4 japonské lietadlové lode (bitka trvala v dňoch 4. 6. - 7. 6. 1942.
11. 6. 1942: vo Washingtone (USA) bola podpísaná americko-sovietska dohoda o vzájomnej pomoci a o amerických dodávkach ZSSR vo vojne proti hitlerovskému Nemecku.
21. 6. 1942: nemecké vojenské jednotky pod vedením maršala Rommela dobyli strategicky významnú pevnosť Tobruk na severe Afriky.
7. 8. 1942: začala bitka o Guadalcanal.
21. 8. 1942: začína bitva o Stalingrad (v noci z 10. 1. na 11. 1. 1943: začiatok sovietskej ofenzívy, do 2. 2. 1943).
18. 1. 1943:
  sovietskej armáde sa podarilo po 16-mesačnom obliehaní Leningradu nemeckou armádou prelomiť blokádu mesta.
  Židia vyhnaní a následne izolovaní vo varšavskom gete začali ozbrojený odpor, ktorý niekoľko mesiacov paralyzoval nacistov.
10. 9. 1942: vylodenie sa britských jednotiek na Madagaskare.
4. 11. 1942: Rommelove Afrika Korps porazené u al-Alamejnu v Egypte.
19. 11. 1942: sovietske jednotky začali protiofenzívu pri Stalingrade.
27. 11. 1942: francúzske námorníctvo na rozkaz admirála Jeana de Laborde potopilo 73 lodí svojho vojnového loďstva sústredeného v prístave Toulon, aby ich nezískali do rúk nemecké okupačné jednotky.
13. 1. 1943 Adolf Hitler nariadil totálnu mobilizáciu.
27. 1. 1943: približne 50 amerických lietadiel uskutočnilo prvýkrát počas druhej svetovej vojny denný nálet na nacistické Nemecko.
30. 1. 19436: britské bombardéry typu Mosquito po prvý raz napadli nemecký Berlín, aby narušili 10. výročie prevzatia moci nacistickou NSDAP.
31. 1. 1943: viac ako 80.000 vojakov 6. nemeckej armády (veliteľ von Paulus) kapituluje u Stalingradu.
13. 5. 1943: nemecké a talianské vojska kapitulovali v Tunisku. 130.000 nemeckých a 100.000 talianskych vojakov padlo do zajatia.
4. 7. 1943: začína najväčšia tanková bitva v dejinách - bitva u Kursku (skončila 16. 7. 1943).
10. 7. 1943: vylodenie spojeneckých vojsk v Európe (Sicília, udávané i 9. 7. 1943).
12. 7. 1943: tanková bitka u Prochorovky, jedna z najväčších tankových bitiek vojny.
7. 8. 1943: Červená armáda zahájila útok na Smolensk - operácia Suvorov.
19. 8. 1943: spojencami dobytá Sicília.
23. 8. 1943: oslobodený Charkov.
24. 8. 1943: začala bitka o Dnepr.
8. 9. 1943: kapitulácia Talianska (Rím až 4. 6. 1944).
10. 9. 1943: začiatok okupácie Talianska Nemeckom.
13. 10. 1943: nová talianska vláda, ktorá sa ujala moci po zvrhnutí Benita Mussoliniho, vyhlásila vojnu Nemecku.
6. 11. 1943: oslobodený Kijev.
28. 11. 1943: teheránska konferencia.
22. 1. 1944: americké vojská sa vylodili pri Anziu a Nettune v Taliansku.
27. 1. 1944: definitívne sa skončila blokáda Leningradu v ZSSR. Počas 872 dní zahynulo najmä hladom a zimou cca 650.000 obyvateľov mesta.
4. 3. 1944: prvé bombardovanie Berlína spojencami.
4. 6. 1944: spojenci oslobodili Rím.
6. 6. 1944: vylodenie spojencov v Normandii, otvorenie druhej fronty.
13. 6. 1944: Nemecko útočí na Veľkú Britániu raketami V1.
7. 7. 1944: americké letectvo podniklo útok na Škodove závody v Dubnici nad Váhom, kde sa vyrábali delá a letecké motory. Pri bombardovaní zahynulo 16 ľudí a 30 bolo zranených.
21. 7. 1944: za pomoci ZSSR v Poľsku vytvorená dočasná vláda (neuznávala exilovú vládu v Londýne).
26. 7. 1944: pri Liptovskej Osade pristálo prvých 11 ruských partizánov-parašutistov na území Slovenska.
11. 8. 1944: na území Slovenska bolo vyhlásené stanné právo.
19. 8. 1944: v Paríži vypuklo mohutné protinemecké povstanie.
22. 8. 1944: Sovietsky zväz obsadil Rumunsko.
23. 8. 1944: oslobodené Marseille.
25. 8. 1944: kapitulácia nemeckého velenia v Paríži (oslobodený Paríž).
4. 9. 1944: britské vojská oslobodili belgické mesto Antverpy.
5. 9. 1944: ZSSR vyhlásilo vojnu Bulharsku.
11. 9. 1944: americké jednotky dosiahli pri Trieri hranice Nemecka. V Auvergne kapitulovala nemecká 1. armáda v počte 23.000 vojakov.
12. 9. 1944: neďaleko mesta Eupen vstúpili spojenecké vojská na územie Nemecka.
14. 9. 1944: zahájená Baltická operácia - sovietsky útok na Pobaltie.
19. 9. 1944: Fínsko vyhlásilo prímerie so spojencami (neskôr vyhlásilo Nemecku vojnu).
21. 9. 1944: Červená armáda oslobodila slovenskú obec Kalinov, prvú na území Československa.
28. 9. 1944: medzi ZSSR a Bulharskom uzavreté prímerie.
6. 10. 1944: československé vojsko organizované v ZSSR prekročilo československú hranicu v Duklianskom priesmyku.
17. 10. - 25. 10. 1944: Američania potápajú zbytok japonského loďstva u Leyte - najväčšia námorná bitka dejín.
18. 10. 1944: sovietske vojská vstúpili do Československa.
20. 10. 1944:
  zahájené oslobodzovanie filipínskych ostrovov Američanmi.
  Juhoslovanské a sovietske jednotky oslobodili Belehrad.
28. 10. 1944: skončila sa Karpatsko-duklianska operácia.
29. 10. 1944: fašisti vypálili obec Miezgovce.
5. 12. 1944: spojenci obsadili Ravennu.
16. 12. 1944: začína posledná veľká nemecká ofenzíva - bitka v Ardenách.
20. 12. 1944: sovietske lietadlá podnikli útok na Nitru, Zvolen, Brezno a Prešov.
?. 1. 1945: Červená Armáda oslobodzuje koncentračný tábor Osvienčim.
17. 1. 1945: oslobodená Varšava.
18. 1. 1945: oslobodený Prešov a Košice (udávané i 19. 1. 1945).
20. 1. 1945: Maďarsko bezpodmienečne kapitulovalo. Dočasná vláda Bélu Dálnokiho-Miklósa uzavrela prímerie so Spojencami a vypovedala vojnu Nemecku.
21. 1. 1945: Nacisti zničili obce Kľak a Ostrý Grúň.
27. 1. 1945: oslobodený koncentračný tábor Osvienčim.
4. 2. 1945: jaltská konferencia.
8. 2. 1945: Paraguaj vyhlásil vojnu Nemecku.
13. 2. 1945: bombardované Drážďany.
26. 2. 1945: Egypt vyhlásil vojnu Nemecku.
1. 4. 1945: vylodenie Američanov na Okinawe (ostrov bol dobytý až 2. 7. 1945).
4. 4. 1945: oslobodená Bratislava. Oslobodené celé Maďarsko.
16. 4. 1945: sovietska armáda začala (1. a 2. bieloruský a 1. ukrajinský front) konečnú ofenzívu na riekach Odre a Nise s cieľom dobyť nemecký Berlín (berlínska operácia).
22. 4. 1945: oslobodený koncentračný tábor Sachsenhausen.
28. 4. 1945: popravený Benito Mussolini.
30. 4. 1945: Adolf Hitler pácha samovraždu.
7. 5. 1945: v hlavnom stane vrchného veliteľa spojeneckých vojsk generála Dwighta Eisenhowera vo francúzskom Remeši (Reims) podpísali o 2:41 zástupcovia nemeckých ozbrojených síl - generálplukovník Alfred Jodl, generál admirál Hans-Georg Friedeburg, generál letectva Wilhelm Oxenius - predbežný protokol o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka.
8. 5. 1945: oslobodená celá stredná Morava.
8. 5. - 9. 5. 1945: admirál Karl Dönitz podpisuje nemeckú kapituláciu. V sídle sovietskeho velenia v nemeckom Karlshorste (berlínske predmestie) začali v prítomnosti sovietskeho maršala Georgija Konstantinoviča Žukova, amerického generála Carla Andrewa Spaatza, britského maršala lorda Arthura Teddera, francúzskeho generála Jean de Lattre de Tassigny, nemeckého poľného maršala a šéfa vrchného veliteľstva wehrmachtu Wilhelma Keitela, admirála Hansa-Georga von Friedeburga a generála Luftwaffe Hansa-Jürgena Stumpffa rokovania o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka. Predstavitelia nemeckej armády podpísali Akt bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých vojsk, ktorý nadobudol platnosť 9. 5.
9. 5. 1945: oslobodená Praha. Oslobodené Československo.
6. 8. a 9. 8. 1945: atómový útok USA na Japonsko (Hirošima, Nagasaki).
8. 8. 1945: ZSSR vyhlasuje Japonsku vojnu.
14. 8. 1945: Japonsko bezpodmienečne kapituluje.
2. 9. 1945: na palube americkej lode Missouri podpisuje japonská delegácia kapituláciu - definitívny koniec II. svetovej vojny.

Vojnové straty:
ŠtátPočet padlých vojakovCivilné obeteObete holocaustu
Austrália40.0001000
Belgicko12.10052.00024.000
Brazília1.0001.0000
Bulharsko22.00000
Československo25.00063.000277.000
Čína3.000.0007.000.0000
Dánsko1.3001.800100
Estónsko040.0001.000
Fínsko95.0002.0000
Francúzsko212.000267.00083.000
Grécko20.000209.00071.000
Holandsko7.90092.000106.000
India87.0001.500.0000
Írsko01001.000
Japonsko2.000.000600.0000
Juhoslávia446.000514.00067.000
Kanada45.30000
Litva0212.000141.000
Lotyšsko0147.00080.000
Maďarsko300.00080.000200.000
Nemecko5.500.0001.840.000160.000
Nový Zéland11.90000
Nórsko3.0005.800700
Poľsko400.0002.200.0003.000.000
Rakúsko045.00065.000
Rumunsko316.00056.000469.000
Španielsko4.50000
Taliansko306.400145.1008.000
Thajsko05.6000
USA407.30011.2000
Veľká Británia382.60067.8000
ZSSR10.700.00011.500.0001.000.000
ostatní104.4001.680.6001.000
spolu24.456.70032.326.7005.754.000


súvislosti: Unthinkable, Rankine

von Humboldt, Wilhelm

Nemecko
* 22. 6. 1767
† 8. 4. 1835
vedec.
Brat Alexander.
1810: spoluzakladateľ univerzity v Berlíne.
Vypracoval filozofickú koncepciu jazyka rešpektujúceho svojbytnosť myslenia a kultúry jednotlivých národov.


Waite, Ralph

Waite, Ralph
Ralph Waite
USA
* 22. 6. 1928 (New York)
† 13. 2. 2014 (Palm Desert, Kalifornia)
herec.
Matka Ester Mithcell.
Otec Ralph.
Manželka Beverly Waite (manželstvo v rokoch 1955 - 1966).
Manželka Kerry Shear Waite (manželstvo v rokoch 1977 - 1981).
Nevlastný syn Lyam.

Filmografia:
Gabe the Cupid Dog (2012)
Off the Map (TV seriál) (2011)
25 Hill
Letters to God (2010)
Ace Ventura Junior: Zvierací detektív (TV film) (2009)
Najlepšie leto môjho života (TV film) (2008)
Upratovač (TV seriál)
Cane (TV seriál) (2007)
Expert na vraždu: Posledný dostih (TV film)
Chirurgovia (TV seriál) (2005)
Zberatelia kostí (TV seriál)
Silver City (2004)
Blessings (TV film) (2003)
Carnivale (TV seriál)
Námorný vyšetrovací úrad (TV seriál)
Odložený prípad (TV seriál)
Slnečné krajiny (2002)
Timequest
Duchovia (TV film) (2001)
Kriminálka Las Vegas (TV seriál) (2000)
Prezidentov muž (TV film)
Chicken Soup for the Soul (TV seriál) (1999)
Rocket Power (TV seriál)
Advokáti (TV seriál) (1997)
Orleans (TV seriál)
Tretia dvojča (TV film)
Walton Easter, A (TV film)
Neuveriteľná cesta 2: Stratení v San Franciscu (1996)
Krajné medze (TV seriál) (1995)
Murder One (TV seriál)
Season of Hope, A (TV film)
Walton Wedding, A (TV film)
Mesto Siouxov (1994)
Ostrovy (TV film)
Sin & Redemption (TV film)
Cliffhanger (1993)
Time Trax (TV seriál)
Walton Thanksgiving Reunion, A (TV film)
Osobný strážca (1992)
Cena za vášeň (TV film) (1990)
Hodiny zúfalstva
Shannon's Deal (TV seriál)
Zničiť a spáliť (video film)
Red Earth, White Earth (TV film) (1989)
Good Ole Boy: A Delta Boyhood (1988)
Crime of Innocence (TV film) (1985)
Good Šport, A (TV film) (1984)
Growing Pains (TV film)
To je vražda, napísala (TV seriál)
Mississippi, The (TV seriál) (1983)
Day for Thanks on Walton's Mountain, A (TV film) (1982)
Mother' Day on Waltons Mountain (TV film)
Wedding on Walton's Mountain, A (TV film)
Gentleman Bandit, The (TV film) (1981)
Angel City (TV film) (1980)
OHMS (TV film)
On the Nickel
Korene (TV seriál) (1977)
Red Alert (TV film)
Waiting for Godot (TV film)
Secret Life of John Chapman, The (TV film) (1976)
Kid Blue (1973)
Sicílskej vešpery
Thanksgiving Story, The (TV film)
Hot Summer Week (1972)
Chatova krajiny
Jazda siedmich statočných
Trouble Man
Waltons, The (TV seriál)
Grissomova banda (1971)
Nichols (TV seriál)
Pursuit of Happiness, The
Sporting Club, The
Strážca zákona
All My Children (TV seriál) (1970)
Malé životné etudy
Last Summer (1969)
Lovely Way to Die, A (1968)
Borgia Stick, The (TV film) (1967)
Frajer Luke
N.Y.P.D. (TV seriál)
Inšpektor Hawk (TV seriál) (1966)
Tak ide čas (TV seriál) (1965)
Bonanza (TV seriál) (1959)
Look Up and Live (TV seriál) (1954)

Wilder, Billy
Samuel Wilder

USA
* 22. 6. 1906
† 27. 3. 2002
režisér, scenárista a producent rakúskeho pôvodu.

Scenár:
Sabrina - pôvodný scenár (1995)
Svedok pre obžalobu (TV film) - pôvodný scenár (1982)
Kamarát, kamarát (1981)
Fedora (1978)
Na titulnej strane (1974)
Double Indemnity (TV film) - pôvodný scenár (1973)
Nebožtíci prajú láske (1972)
Súkromný život Sherlocka Holmesa (1970)
Casino Royale (1967)
Šťastíčko (1966)
Pobozkaj ma, hlupáčik (1964)
Sladká Irma (1963)
Raz, dva, tri (1961)
Byt (1960)
Dannyho jedenástka
Ninotchka (TV film) - pôvodný scenár
Niekto to rád horúce (1959)
Popoludňajšia láska (1957)
Prelet cez oceán
Svedok obžaloby
Slamený vdovec (1955)
Tähtisilmä - pôvodný scenár
Emil und die Detektív - pôvodný scenár (1954)
Leena - pôvodný scenár
Sabrina
Stalag 17 (1953)
Eso v rukáve (1951)
Lux Video Theatre (TV seriál) - pôvodný scenár (1950)
Robert Montgomery Presents (TV seriál)
Sunset Blvd .
Emperor Waltz, The (1948)
Zahraničná aféra
Bishop's Wife, The (1947)
Stratený víkend (1945)
Poistka smrti (1944)
Päť hrobov pri Káhire (1943)
Zuzanka v problémoch (1942)
Brána ku šťastiu (1941)
gangsterská nevesta
Arise, My Love (1940)
Ninočka (1939)
Polnoc
What a Life
Ôsma žena Modrofúzova (1938)
That Certain Age
Emil and the Detectives (1935)
Lottery Lover, The
Under Pressure
Mauvaise graine (1934)
Music in the Air
Madame nie veut pas d' enfants (1933)
O čom ženy snívajú
Blaue vom Himmel, Das (1932)
Blonder Traum, Ein
Bol raz jeden valčík
Happy Ever After
Scampolo Dolly - uličníčka
Sieger, Der
Un peu d' amour
Un rêve blond
Emil und die Detektív (1931)
Falsche Ehemann, Der
Ihre Hoheit befiehlt
Mann, der seinen Mörder sucht, Der
Princesse, à vos ordres !
Burschenlied aus Heidelberg, Ein (1930)
Teufelsreporter, Der (1929)

Réžia:
Kamarát, kamarát (1981)
Fedora (1978)
Na titulnej strane (1974)
Nebožtíci prajú láske (1972)
Súkromný život Sherlocka Holmesa (1970)
Šťastíčko (1966)
Pobozkaj ma, hlupáčik (1964)
Sladká Irma (1963)
Raz, dva, tri (1961)
Byt (1960)
Niekto to rád horúce (1959, premiéra 29. 3. 1959)
Popoludňajšia láska (1957)
Prelet cez oceán
Svedok obžaloby
Slamený vdovec (1955)
Sabrina (1954)
Stalag 17 (1953)
Eso v rukáve (1951)
Sunset Blvd . (1950)
Emperor Waltz, The (1948)
Zahraničná aféra
Stratený víkend (1945)
Poistka smrti (1944)
Päť hrobov pri Káhire (1943)
Zuzanka v problémoch (1942)
Mauvaise graine (1934)

Filmografia (herecká):
Billy Wilder, wie haben Sie's gemacht ? (TV seriál) (1992)
Teufelsreporter, Der (1929)

Winkler, Fritz

Nemecko
* 22. 6. 1888
† 10. 4. 1950
chemik.
Konštruktér Winklerovho generátora ku splyňovaniu pevných palív.
Publikoval aj základné informácie o vývoji fluidizácie.




Zaira

● ženské meno.
Sviatok 22. 6.

Zgúth, Peter Pavol

Slovenská republika
* 25. 1. 1863 (Liptovský Mikuláš)
22. 6. 1952 (Martin)
spisovateľ.
Používal pseudonymy Janko Rozmarín, P. P. Vrbický, P. P. Zgúth-Vrbický, Sincerus, Vrbinský.
V básnickej tvorbe ovplyvnený P. O. Hviezdoslavom.

Dielo:
Na oračke (1905)
Slová útechy (1910)
Přehled slovenské literatury do roku 1918 (1924, vyšla v knihe Dětská literatura česká)
Život starého kantora slovenského (1932, rukopis, časť vyšla v časopise Naše slovo v roku 1932)
Predstavitelia Bernolákovej školy (1937)
Vtáčí súd (1942)
Hej, pod Kriváňom… (1944)
Paberky z rodných polí (1947)
Po stopách dávnych (1947)
Pamäti slovenského učiteľa (2005)

znamenia zverokruhu

znamenia zverokruhu
znamenia zverokruhu
● súbor dvanástich súhvezdí:

Vodnár 21. 1. - 19. 2.
Ryby 20. 2. - 20. 3.
Baran 21. 3. - 20. 4.
Býk 21. 4. - 20. 5.
Blíženci 21. 5. - 21. 6.
Rak 22. 6. - 22. 7.
Lev 23. 7. - 23. 8.
Panna 24. 8. - 23. 9.
Váhy 24. 9. - 23. 10.
Škorpión 24. 10. - 22. 11.
Strelec 23. 11. - 21. 12.
Kozorožec 22. 12. - 20. 1.

ZSSR
Zväz sovietskych socialistických republík
Союз Советских Социалистических Республик

ZSSR
vlajka ZSSR
● prvý socialistický štát na svete, nástupnícky štát feudálneho Ruska.
Rozloha 22.402.194 km2.
Hlavné mesto Moskva.
Skladal sa z 15 zväzových republík (Arménia (1920), Azerbajdžan (1922), Bielorusko (1922), Gruzínsko (1922), Kirgizstan (1922), Rusko (1922), Tadžikistan (1922), Ukrajina (1922), Uzbekistan (1924).

23. 2. 1917 (8. 3. 1917 ruského kalendára): tzv. hladové nepokoje v Petrohrade (Sankt Peterburgu).
27. 2. 1917 (12. 3. 1917 ruského kalendára) sa búri petrohradská posádka. Vzbura sa od vedením menševikov mení vo februárovú revolúciu.
13. - 15. 3. 1917 vznikajú po celom Rusku soviety (rady) robotníkov, roľníkov a vojakov.
15. 3. 1917 (2. 3. 1917 svetového kalendára): abdikuje cár Mikuláš II. Duma menuje Dočasnú vládu, v ktorej je zastúpené niekoľko strán.
3. 5. - 4. 5. 1917 (20. 4. - 21. 4. 1917 svetového kalendára): tzv. aprílové demonštrácie proti účasti Ruska vo vojne (I. svetovej vojne).
16. 4. 1917: Lenin sa vracia zo Švajčiarska do Petrohradu a vyzýva ku revolúcii proti Dočasnej vláde, neúspešný pokus generála Kornilova o kontrarevolučný puč.
júl 1917: po ozbrojených, tzv. júlových demonštráciách, sú pozatýkaní vodcovia boľševikov alebo sa uchyľujú do ilegality.
september 1917: boľševici získavajú kontrolu nad petrohradským a moskovským sovietom.
3. 9. 1917: vyhlásená demokratická republika.
20. 10. 1917 sa vracia Lenin z Fínska, kde sa ukrýval, a vyzýva ku ozbrojenej revolúcii.
6. 11. - 7. 11. 1917 (24. 10. - 25. 10. 1917 svetového kalendára): boľševici v Októbrovej revolúcii zvrhávajú Dočasnú vládu.
december 1917: boľševici rušia súkromný majetok, prerozdeľujú pôdu, znárodňujú banky a predávajú továrne robotníkom (zoštátnené 24. 12. 1917).
3. 3. 1918: boľševická vláda podpisuje ponižujúcu mierovú zmluvu s Nemeckom. Prepuká občianska vojna, ktorá končí až v roku 1922.
16. 7. 1918: poprava cárskej rodiny.
august 1918: pokus o atentát na V. I. Lenina vyvoláva červený teror, ktorého cieľom je zničenie všetkej opozície proti boľševizmu.
18. 3. 1921 Poľsko a sovietske Rusko uzavreli v Rige mier, pričom Poľsku pripadla západná Ukrajina a západné Bielorusko a poľské hranice sa posunuli približne o 300 kilometrov na východ od tzv. Curzonovej línie z roku 1920. Poliaci dostali naspäť knižnice, archívy a ďalšie historické pamiatky.
30. 12. 1922: vznik republiky (ZSSR, bývalého Ruska) - prvého socialistického štátu na svete.
9. 2. 1923: prijatý Výnos o štátnej regulácii činnosti leteckej dopravy, vznuk civilného letectva v ZSSR (Rusku).
21. 1. 1924: zomiera V. I. Lenin. Nástupcom sa stáva Stalin. Porazený Trockij odchádza do exilu.
1. 2. 1924: uznaný Veľkou Britániou.
27. 10. 1924: sovietska vláda uskutočnila zmeny v usporiadaní stredoázijských území ZSSR. Vznikla Uzbecká a Turkménska SSR a Tadžická autonómna oblasť SR.
1927: zahajená industrializácia.
1. 10. 1928: začala sa prvá päťročnica zameraná na vzrast priemyslu a kolektivizáciu poľnohospodárstva.
30. roky 20. storočia: industrializácia, vznik sovchozov. Čistky, ktorých obeťami sa stávajú súperi Stalina.
16. 11. 1933: USA a ZSSR nadviazali diplomatické styky
18. 9. 1934: Sovietsky zväz vstúpil ako 59. štát do Spoločnosti národov. Znamenalo to medzinárodné uznanie ZSSR a koniec izolacionistickej politiky západných veľmocí voči tomuto komunistickému štátu.
23. 8. 1939: zmluva s Nemeckom o neútočení (Molotov-Ribbentropov pakt). Delenie Poľska medzi ZSSR a Nemecko.
22. 6. 1941: vpád Nemecka.
1949: previedol prvý pokusný výbuch jadrovej bomby.
9. 8. 1945: víťazstvo nad Nemeckom na východnej fronte. Obsadenie východnej Európy. ZSSR zakladajúcim členom OSN.
1947: zrušený trest smrti.
29. 8. 1949: ZSSR uskutočnil prvý pokusný jadrový výbuch v Semipalatinsku (foto v galérii) - vlastníctvo atómovej bomby oficiálne potvrdil verejným oznámením 8. 3. 1950 maršal Kliment Jefremovič Vorošilov.
12. 1. 1950: uzákonený trest smrti za vlastizradu, špionáž a sabotáž (pôvodne zrušený v máji 1947).
1953: po smrti Stalina sa prvým tajomníkom ÚV KS ZSSR stáva Nikita Chruščov.
1956: invázia do Maďarska, potlačenie protikomunistického povstania.
1958: Chruščov sa stáva predsedom Rady ministrov.
1962: karibská kríza.
1964: Chruščova nahrádzajú Brežnev a Kosygin.
5. 11. 1965: taliansky automobilový koncern Fiat uzatvoril s vládou ZSSR zmluvu o technickej pomoci a poradenstve pri rozvoji sovietskeho automobilového priemyslu. Zo spolupráce vzišli známe ľudové autá Lada, nazývané aj Žiguli.
18. 8. 1968: v Moskve generálnymi tajomníkmi strán piatich štátov Varšavskej zmluvy podpísaný protokol o invázii do Československa.
1968: invázia do Československa, potlačenie reformného hnutia.
24. 9. 1971: Londýnska vláda verejne obvinila 90 pracovníkov sovietskeho veľvyslanectva zo špionáže a vypovedala ich z krajiny.
1979 - 1989: invázia do Afganistanu.
1985: generálnym tajomníkom ÚV KS ZSSR sa stáva Michail Gorbačov, zahájenie politiky reforiem.
26. 2. 1986: ZSSR ruší moratórium na jadrové skúšky a vykonal ďalší jadrový výbuch.
1989: voľby s účasťou viacerých kandidátov.
3. 6. 1989: pri Čeľabinsku na Urale boli pri výbuchu tekutého plynu zničené dva osobné vlaky, 600 cestujúcich prišlo o život.
1990: previedol posledný pokusný výbuch jadrovej bomby.
7. 2. 1990: Ústredný výbor Komunistickej strany ZSSR súhlasil s ukončením garantovania vedúcej úlohy komunistickej strany v ústave štátu.
11. 3. 1990: zo ZSSR vystúpila Litva a vyhlásila samostatnosť.
17. 3. 1991: v deviatich zväzových a 18 autonómnych republikách sa uskutočnilo prvé celoštátne referendum v ZSSR, v ktorom 76 percent účastníkov bolo za zachovanie krajiny ako obnovenej federácie (Ruská federácia).
18. 8. - 19. 8. 1991: prebehol pokus o štátny prevrat - potlačený bol 21. 8. 1991.
5. 9. 1991: rozpad ZSSR. Vznik nástupníckych štátov: Azerbajdžan, Bielorusko, Estónsko, Gruzínsko, Kazachstan, Litva, Lotyšsko, Moldavsko, Rusko, Tadžikistan, Turkmenistan, Ukrajina. Koniec studenej vojny. Rusko vstupuje do Spoločenstva nezávislých štátov.
6. 9. 1991: Sovietsky zväz oficiálne uznal nezávislosť Estónska, Litvy a Lotyšska.
21. 12. 1991: parlament odsúhlasil vznik Spoločenstva nezávislých štátov. Koniec existecie ZSSR (oficiálne zanikol 31. 12. 1991).

Zuse, Konrad

Nemecko
* 22. 6. 1910
† 18. 12. 1995 (Hünfeld)
technik.
Je považovaný za vynálezcu počítača.
V roku 1941 zostrojil počítačový systém označený Z3, ktorý bol prvým programovateľným počítačom vôbec.
Vyvinul i algoritmický programovací jazyk.
1932: začína vyvíjať vlastný počítačový automat.
1938: dokončil prototyp mechanického programovateľného stroja nazvaného Z1.
1940: dokončil počítač Z2 s mechanickou pamäťou.
1941: uvádza do chodu počítač Z3, ktorý sa používal na výpočty dráh rakiet "V".. Pracoval bezchybne.

Zweig, Max

Nemecko
* 22. 6. 1892
† 5. 1. 1992
prozaik, pôvodom z Moravy.
Autor noviel, drám.
1928: odchod do Tel Avivu.

Dielo:
Saul
Davidia
Generalsekretär (Generálny tajomník).







Hľadanie ukončené, nájdených 169 záznamov 

21. 6.<<-  Udalosti pre deň 22. 6. ->>23. 6.

logo

Najviac hľadáte

mendelejevova tabuľka,
éčka,
čamprdla,
bahaista,
escarbuel,
pajšle,
viktimizácia,
rakletovač,
sylepsa,
intersexuál,
tautosylabická hláska,
pasportizácia,
viktimizácia,
surströmming,
heterotermia,
tyčonga,
pletyzmografia,
hypoechogénny,
kandaulizmus,
agility,
hakatista,
pletyzmografia,
islam,
nutričný,
antropogenéza,
sitatunga,
Curiosity,
multiverbizácia,
komparatívna metóda,
utopizmus,
hostilný,
utopický román,
kyklopia,
multiverbizácia,
paralingvistika,
gilda,
soliflukcia,
patrocínium,
hirsutizmus,
viktimizácia,
Winslet, Kate,
hirzutizmus,
hatchback,
kandaulizmus,
Pink,
kosti, Napierove,
hermafroditizmus,
cypermetrín,
krab kamčatský,
Landa, Daniel,
vinterizácia,
letopočet, moslimský,
fungicidín,
entoleter,
drakunkulóza,
centrifugálny,
tachyfylaxia,
kolposkopia,
rhabdovírus,
ložisko, segmentové,
hyperbolizovať,
ulcerogénny,
celulizácia,
extenzia zlomeniny,
oftalmologiká,
kraniostenóza,
hackerstvo,
inštrumentalizmus,
chalkografia,
Zápotocký, Antonín,
Cunningham, Michael,v ruža, Kawasaki,
judaizmus,

 Flag Counter

Čo to je © Martin Adámať 2013,
e-mail: lexikon.sk[@]seznam.cz
TOPlist

 pre mobilné telefóny 
 
 titulná stránka  galéria 
 zoznam kníh  index 
 náhodný výber  kalendárium RSS
 NAJ …  zaujímavosti 
 ako na to 
 SK - CZ slovník  podpora 
    iba v názvoch
    i v obsahu      
 

  
 
diphallus

diphallus

Oranžská, Beatrix

Oranžská, Beatrix

jetovator

jetovator

Ballek, Ladislav

Ballek, Ladislav

Na tomto mieste môže byť odkaz na Vaše stránky. Pre viac informácií kliknite.za príjem reklamy až 5 Kč (0,25 €)!Svět Dnes - informace o zemích světauloz.to - sdílej snadno data
Na tomto mieste môže byť odkaz na Vaše stránky. Pre viac informácií kliknite.za príjem reklamy až 5 Kč (0,25 €)!Svět Dnes - informace o zemích světauloz.to - sdílej snadno data