Odstupné nárok predstavuje finančnú náhradu, ktorá sa viaže nielen na výpoveď danú zamestnávateľom, ale aj na ukončenie pracovného pomeru dohodou. Pozrite sa, kedy máte nárok na odstupné a od čoho závisí jeho výška.
Nárok na odstupné
Ak sa chystáte odísť z práce z dôvodu poberania minimálnej mzdy alebo vám hrozí výpoveď zo strany zamestnávateľa, zistite si, či máte nárok na odstupné.
Výška odstupného sa primárne viaže na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa.
V článku nájdete
Odstupné nárok 2024
Nárok na odstupné 2024 predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v Zákonníku práce alebo z dôvodu, ak stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Odstupné nárok vzniká v prípade, ak:
- sa pracovný pomer ukončuje vzájomnou dohodou,
- sa pracovný pomer ukončuje jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa pri stanovených dôvodoch,
- vtedy, ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť zamestnancovi odstupné dobrovoľne.
V prípade odchodu zo zamestnania má zamestnanec takisto nárok na odchodné, ktoré je dané zákonom a platí v určitých prípadoch, ako napríklad pri odchode do dôchodku.
Aby ste mali lepší dôchodok, nezabudnite si naň prispievať dobrovoľným dôchodkovým sporením vo forme tretieho pilieru.
Odstupné a odchodné rozdiel
Rozdiel medzi odstupným a odchodným je taký, že odstupné sa viaže na výpoveď danú zamestnávateľom a na ukončenie pracovného pomeru dohodou zo zákonne upravených dôvodov, ako sú napríklad organizačné dôvody či nadbytočnosť zamestnanca.
Naopak odchodné je peňažnou kompenzáciou určenou pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku (prípadne do invalidného dôchodku) po celoživotnej kariére u rovnakého zamestnávateľa.
Odstupné a odchodné sa navzájom nevylučujú a zamestnancovi môže vzniknúť nárok na oba typy kompenzácií súčasne.
Kedy vzniká nárok na odstupné
Zamestnanec má nárok na odstupné vtedy, ak jeho pracovný pomer, ktorý trval aspoň 2 roky, bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Rovnako to platí aj v prípade, ak jeho pracovný pomer v trvaní aj menej ako 2 roky bol ukončený dohodou.
V oboch prípadoch sa jedná o ukončenie pracovného pomeru:
- z organizačných dôvodov,
- pre nadbytočnosť zamestnanca,
- zo zdravotných dôvodov.
Nárok na odstupné sa týka aj zamestnancov, ktorí pracujú pre štát. Pozrite sa, aké sú platy štátnych zamestnancov podľa triedy a tarify.
Nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa
Nárok na odstupné vzniká v tých prípadoch, keď zamestnanec za skončenie pracovného pomeru subjektívne nemôže. To znamená, že ak zamestnanec dostane výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, odstupné nedostane.
Peňažná kompenzácia vo forme odstupného sa týka ako skončenia pracovného pomeru výpoveďou, tak aj dohodou.
Nárok na odstupné sa viaže na tieto dôvody skončenia pracovného pomeru:
- Organizačné dôvody: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje, pričom zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
- Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočný, napríklad písomným rozhodnutím zamestnávateľa o zrušení určitej pracovnej pozície alebo prevádzky.
- Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (zamestnanec na pracovisku s nadmerným teplom, chladom…).
Nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestanca
Čo sa týka nároku na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnanca, tak tu platia iné pravidlá, ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa. To znamená, že nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestanca nevzniká.
Avšak pri výpovedi zo strany zamestanca má zamestnanec nárok na odchodné, ak sa už počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasne starobným alebo invalidným dôchodcom.
Preto ak vás čaká tento rok odchod zo zamestnania z dôvodu dôchodkového veku, vypočítajte si, aký bude váš minimálny dôchodok.
Nárok na odstupné pri výpovedi dohodou
V prípade, že zamestnanec končí so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou, vzniká mu nárok na odstupné. Ide o prípad, ak sa dohodou ukončuje pracovný pomer zamestnanca z organizačných, nadbytočných alebo zdravotných dôvodov.
Pri dohode musí so skončením zamestnania ku konkrétnemu dňu súhlasiť pracovník i firma.
Výška a výpočet odstupného
Pri výpočte odstupného sa vychádza z priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného.
Znamená to, že odstupné môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, ktorá je definovaná v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.
Výška odstupného závisí aj:
- od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca,
- od dôvodu skončenia pracovného pomeru,
- od spôsobu jeho skončenia (výpoveďou alebo dohodou).
Výška nároku na odstupné sa určí podľa pracovného času a hodinovej mzdy za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa má poskytnúť odstupné.
Ak zamestnanec v tomto období už nepracoval, na výpočet sa použije pravdepodobný zárobok vypočítaný z predpokladanej mzdy.
V prípade výpočtu výšky odstupného pri výpovedi zamestnanca z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu platia špecifické ustanovenia.
Znamená to, že odstupné je v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru.
Výška odstupného
| Trvanie pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | 1 priemerný mesačný zárobok |
| Aspoň 2 roky a menej ako 5 rokov | 2 priemerný mesačný zárobok |
| Aspoň 5 rokov a menej ako 10 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
| Aspoň 10 rokov a menej ako 20 rokov | 4 priemerné mesačné zárobky |
| Najmenej 20 rokov | 5 priemerné mesačné zárobky |
Nárok na odstupné pri odchode do dôchodku
Pri odchode do dôchodku vzniká zamestnancovi zákonný nárok na odchodné. Nárok na odchodné pri odchode do dôchodku prislúcha zamestnancovi len vtedy, ak sa pracovný pomer končí prvýkrát po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Odchodné je najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku a patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.
Ak chce zamestnanec získať túto finančnú kompenzáciu, musí oňu požiadať pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Čo sa týka predčasného dôchodku, aj v tomto prípade má zamestnanec nárok na odchodné, avšak tu nepostačuje len vznik nároku na dôchodok, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa schvaľuje aj rodičovský dôchodok alebo otcovskú dovolenku.
Zdanenie odstupného a odchodného
Nárok na odstupné aj odchodné sú príjmami zo závislej činnosti podobne ako bežná mzda zamestnanca.
To znamená, že sa zdaňujú daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavky na daň) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
Výnimku predstavuje odchodné policajtov a vojakov, ktoré sa takisto zdaňuje, ale odvody sa z neho neplatia.
Všetky podmienky nároku na odstupné sú stanovené zákonom, ktorý nájdete na stránke slov-lex.sk.
Zdroje: podnikajte.sk, slov-lex.sk, youtube.com
